Recenzia: Alicin svet je pôsobivý, no zázraky nečakajte

Pompézne pokračovanie veľkofilmu Tima Burtona Alica v krajine zázrakov sa v našich kinách premieta pod názvom Alica v krajine za zrkadlom.

Kráľ filmovej fantázie Tim Burton pozval dospeláčku Alicu na plátno už v roku 2010, do rozprávkového sveta sa vtedy vrátila ako devätnásťročná. Burtona opantala surreálna literárna klasika Angličana Lewisa Carrolla. Réžiu druhého pokračovania už prenechal Jamesovi Bobinovi a projekt zastrešil ako producent.

Ach, ten príbeh

Alica sa vracia z ciest po svete a doma ju čaká nemilé prekvapenie, musí sa vzdať lode – jedinej spomienky na otca. Počas roztržky s urazeným neprajníkom Hamishom sa prepadne do krajiny Zázrakov. Stretáva tu starých známych „bezhlavého“ Klobučníka (Johnny Depp) a jeho kumpánov myšku, králika, dvojčatá Fidlyho a Tidlyho, mačku Škľabku aj Miranu (Anne Hathaway) a jej obávanú sestru Srdcovú kráľovnú Iracebeth (Helena Bonham Carter). Ani tu však nie je všetko s kostolným poriadkom, Klobučník totiž umiera od žiaľu. Alici nezostáva nič iné, ako putovať v čase a pokúsiť sa zachrániť jeho stratenú rodinu. V pätách má neúprosný Čas (Sacha Baron Cohen) a krutú Srdcovú kráľovnú…

Vo filmoch sa už v čase cestovalo, na dvoch rukách nespočítame diela postavené na tomto princípe. Autori Alicinho dobrodružstva sa túto schému neunúvali ozvláštniť a diváka podcenili. Všetko je tu akési samozrejmé, napätie a prekvapenia sa nekonajú.

Scenár napísala autorka s prstami v kultových rozprávkach Leví kráľ či Kráska a zviera. Scenáristka Linda Woolvertonová stojí aj za príbehom Alica v krajine zázrakov (2010). Burtonovi kritici vyčítali, že siahol po slabom scenári a stratil sa v ňom. Woolvertonová aj tentoraz vysypala z rukáva všetky Hollywoodom overené scenáristické rífy. V zásade však nepredviedla žiadne nové kúsky, zostáva v bezpečne vyumelkovanej zóne.

Klasický akčný guláš je uvarený zo základných surovín, no akcii chýba šťava a napätie, vzťahom hĺbka, postavám iskra a aj humor je slabší ako čaj. Alica v krajine za zrkadlom nedrží kormidlo, stroskotáva na plytčine. Postavy sú štatistami a popri ustavičných dejových zvratoch nedostávajú priestor, chýba im autentická emócia. Esenciu pravej rozprávky dusia farbičky, trblietky, sladké koláčiky a namiesto citlivého príbehu, ktorý otvorí obzory malým i veľkým, dostaneme príkru moralitu.

Pôsobivou náplasťou na ranu je vizualita. Rozprávkový svet Lewisa Carrolla nadobúda ohromujúco pompézny tvar a v 3D vyhotovení je zaručeným zážitkom. Horšie tvorcovia naložili s hudbou, je nadužívaná, bezvýznamná. Alica v krajine za zrkadlom má hviezdne obsadenie, je technicky dokonale zvládnutá, stále sa je na čo pozerať, čím autori pomerne slušne zakrývajú spomínané nedostatky. No divák, ktorý od hollywoodskeho štandardu čaká predsa len čosi viac, sa nedá opiť suchým rožkom.

Neberte nám Alicu

Matematik Lewis Carroll si príbehom Alica v krajine zázrakov z roku 1865 získal čitateľov po celom svete. Ohúril najmä nápaditými detailmi a sympatickou hrdinkou, ktorá stelesňuje túžbu všetkých detí – vstúpiť do rozprávky. V zázračnom vesmíre našla Alica kúzelných priateľov, ktorí ju považujú za výnimočnú práve pre jej obyčajnosť.

Carrollova ikonická Alica je v nebezpečenstve. Generácia najmenších divákov sa s ňou pravdepodobne zoznámi cez instantné filmové dobrodružstvo a na nevýraznú hrdinku pravdepodobne čoskoro zabudne. Do detailne vyrátanej šachovej partie si môžete dosadiť prakticky kohokoľvek. Tak ako zázračný svet za zrkadlom neprekvapuje Alicu, neprekvapí ani diváka.