Jeho cesta je aktivistickým gestom, chce dosiahnuť zjednotenie Južnej a Severnej Kórey. Bicykloval bez sedadla, v Prahe odbehol maratón a viac ako štyridsaťdňovou hladovkou demonštroval požiadavku otvoriť hranice Severnej Kórey. Odhodlaný päťdesiatnik si cestovaním na bicykli ani zďaleka neplní hipsterský sen, aj keď za desať rokov prešiel neuveriteľných 193 miest a zo zážitkov z ciest by mohol čerpať spokojne usadený do konca života. Sklamaný nomád a bezdomovec sa však vzdáva ľudí a volí alternatívu úniku…
Rozporuplný hrdina so silným príbehom autorovi dokumentu Okhwan na ceste za slobodou Markovi Mackovičovi doslova „spadol z neba“, no jeho snaha otvoriť divákovi nové obzory je nevyvážená. Realitu zabíja nelogickou montážou a Okhwanove motivácie sú matne nevierohodné, jeho portrét je zmätočne náznakový.
Okhwan šliape do pedálov v znamení ideálov, snaží sa prekonať vlastnú i všeobecnú malosť. Sebadeštrukcia je žiadaným účinkom, pomáha mu veriť, že napokon dosiahne nemožné. Cestu prijal ako nevyhnutný domov, prispôsobil sa jej rytmu. Tu je slobodný, zbiera miniatúry lásky – fotografie, úsmevy, pozdravy… Ide však o sekundové záblesky. Ľudí miluje len naoko, volí tichú vykorenenosť a príkru samotu…
Okhwan vo filme vystupuje ako parafráza samého seba. Mackovič štylizuje hrdinu do teatrálnej polohy trpiteľa – nositeľa dobra, ktorý hľadá pohladenie kolektívneho ducha. Nevieme, kým v skutočnosti je, ani po čom naozaj túži, jeho výpovede sú útržkami myšlienok. Hrdina si nesie traumu. Prečo volí nepohodlnú alternatívu? Sklamali ho ľudia? O tom, čo bolo pred „tým“ rozpráva veľmi opatrne. Nao0ko priateľský dobrák si drží odstup, je neschopný nadviazať vzťah – to je jeho zásadná téma. Na druhej strane je politickým aktivistom, v podstate je zapáleným vorkoholikom. Mackovič vyabstrahoval všeobecné tézy a nad ne zavesil osobnosť zvláštneho hrdinu.
Reinterpretuje Okhwanovu cestu, no nie je striktne chronologický. Mikrosituácie dopĺňa fotodokumentáciou a hrdinovým monologickým komentárom. Ten má filozofujúci podtext. Dej je pomerne monotónny, dramaticky významný je len maratón a hladovka, ktorou príbeh v závere graduje. Okhwan sa pasuje väčšinou s malými fyzickými prekážkami. Napokon zistíme, že vo filme sa až príliš veľa bicyklovalo a rozjímalo, no s hrdinom to nič zásadné neurobí. Jeho zmena v závere filmu pôsobí umelo.
Dokument má pomerne zaujímavú poetiku a vkusné výtvarno, o ktoré sa postaral kameraman Martin Štrba, dramaturgicky sa však rozsýpa. Diváka aj napriek tomu zasiahne, jeho sila spočíva v emocionalite. Okhwanov príbeh má navyše existenciálny presah – vykorenenosť je pre neho jediná možná voľba. Aj napriek jasnému cieľu je bludným tulákom so smútkom v pätách…<pe>
Hodnotenie Pravdy: 3 hviezdičky z 5
Okhwan na ceste za slobodou/ Slovensko 2016/ scenár a réžia: Marek Mackovič/ kamera: Martin Štrba/ hrajú: Okhwan Yoon a ďalší/ premiéra: 9. júna
