Ostatní hostia prišli, vrátane Zdeny Studenkovej a Chiary Mastroianni, ktoré tu na Most slávy pripevnili tabuľky so svojím menom.
"Chcela by som byť mucha a vidieť, ako nakrúca Jack Nicholson. Z tisícok možností si vyberie jedinú, vynikajúcu,“ povedala Zdena Studenková. Do Kúpeľného parku pritiahla včera popoludní slnko a stovky zvedavcov, ktorých pri preberaní Umelcovej misie pobavila aj spomienkou na nakrúcanie najlepšej komédie 20. storočia S tebou mě baví svět.
Divadlo je grunt, tvrdí herečka, ktorá s Petrom Zelenkom nakrúca seriál Terapie. "Je to veľmi výnimočný a múdry človek. Keď som si od neho vypýtala všetky jeho texty, bol polichotený. Jednoducho ho chcem lepšie spoznať,“ pokračovala.
Bavilo by ju nakrúcanie filmu. "Keď som videla Meryl Streepovú vo filme Hodiny, nemohla som odísť z kina, tak som si poplakala. Pre herečky v istom veku už scenáristi nepíšu filmové roly. Nemajú záujem využiť ich profesionalitu, remeslo ani nažité emócie,“ dodala Zdena Studenková.
Vidíš? A nechcela si, aby som bola herečka!
"Vždy mi hovorili, že sa podobám na otca. Keď sa na seba pozerám do zrkadla, sotva by som im mohla oponovať,“ povedala Chiara Mastroianni. Herečka, ktorá pripevnila v sobotu tabuľku so svojím menom na Moste slávy hneď vedľa tabuľky kráľovnej francúzskej kinematografie a svojej mamy Catherine Deneuvovej, ktorá bola hosťom festivalu v roku 2000. "Odfotím si ich a poviem: Vidíš? Nechcela si, aby som bola herečkou a teraz som na Moste slávy hneď vedľa teba,“ usmievala sa štyridsaťštyriročná vysoká, štíhla a bezprostredná Parížanka.
Mala sedem, keď ju mama vzala na nakrúcanie Lelouchovej romantickej kriminálky Útek do bezpečia. Aby sa malé dievčatko nenudilo, vymyslel pre ňu režisér slávnej romance Muž a žena jedinú scénu, v ktorej si po prvý raz zahrala po matkinom boku. "Na plátne som nakoniec bola dve sekundy, nikto ma nespoznal. Mala som na hlave vtedy módnu bielu kuklu, takže som vyzerala ako spermia Woodyho Allena z filmu Všetko, čo ste kedy chceli vedieť o sexe, ale báli ste sa opýtať. Ale uvedomovala som si prítomnosť kamery aj to, že sa niečo deje,“ pokračovala hviezda festivalovej soboty.
Keď vyhlásila, že sa chce stať herečkou, matka sa nahnevala. Vraj herecký život jej slávnych rodičov bol skôr výnimkou a odporučila dcére štúdium archeológie. Naopak, otec a filmová hviezda Marcello Mastroianni zorganizoval party. "Vzal to, akoby som prevzala rodinný obchod s potravinami,“ usmievala sa Chiara Mastroianni.
Hrala takmer v päťdesiatke filmov. Len v priebehu posledných piatich rokov ju mohlo publikum vidieť napríklad v muzikáli Milovaní, rodinnej komédii Kura na slivkách, trileri Bastardi spia dobre, dráme Tri srdcia či komédii Cena slávy. Marcello Mastroianni mal na konte dobré dve stovky filmov, Catherine Deneuvová zatiaľ takmer stopäťdesiat. "S kariérami rodičov sa tá moja nedá porovnávať. Som však spokojná, stretla som sa s rôznymi filmármi, rôznymi pohľadmi na svet a život, navštívila rôzne krajiny a spoznala rôzne kultúry. Aj naďalej by som si chcela vyberať projekty, v ktorých budem hrať,“ dodala Chiara Mastroianni.
Patriť do takého klubu je pocta
"Som poctený, že môžem patriť do klubu, ktorého členmi sú Ettore Scola či Roman Polanski,“ povedal maďarský režisér Béla Tarr. Zlatú kameru si v Tepliciach prevzal v prvý festivalový večer – vo štvrtok. "Robiť film je závislosť. Navyše v 21. storočí, keď ho možno nakrútiť na mobil, nemá filmová tvorba žiadne hranice. Využime túto slobodu,“ dodala originálna legenda prinajmenšom európskej kinematografie. Napriek tomu s filmovaním skončil, hoci jeho poetické podobenstvo Turínsky kôň získalo pred piatimi rokmi na Berlinale Strieborného medveďa aj cenu FIPRESCI. V Trenčianskych Tepliciach sa dušoval, že "viac už nakrúcať nebude“.
Záhrada, Slnečný štát, Slepé lásky, Hranica, Až do mesta Aš, Zázrak, Deti, Koza… To je len niekoľko z doma aj v zahraničí oceňovaných filmov, ktorých scenáristom je Marek Leščák. Ďalší laureát Zlatej kamery. „Patrí strednej generácii slovenských filmárov, aj Martinovi Šulíkovi, ktorý je síce starší, ale náš,“ povedal v sobotu večer v trenčianskoteplickom Kursalóne pri jej preberaní. "Lebo človek filmy nerobí sám, aj keď ocenený býva zvyčajne len jeden,“ dodal popredný slovenský scenárista.