Verejnosť ho poznala najmä ako herca, Bud Spencer bol však aj zakladateľom leteckej spoločnosti Mistral Air, ktorá funguje dodnes, a pilotom. Bol olympijským plavcom a prvým Talianom, ktorý zaplával 100 metrov voľným štýlom v čase pod jednu minútu. Bol reprezentantom vo vodnom póle aj vyštudovaným právnikom. Zomrel v pondelok vo veku 86 rokov v Ríme „pokojnou smrťou“. Príčinu úmrtia rodina nezverejnila.
Filmy s Budom Spencerom, plné akcie, dobrodružstva, humoru a s minimom krvi, sa tešili veľkej obľube vo východnom bloku, do ktorého neprúdila americká produkcia. „Terence a ja nemáme radi násilie, a preto je naše násilie komickým násilím,“ vysvetľoval Spencer pre americkú televíziu v 80. rokoch v rozhovore, v ktorom jeho herecký partner Terence Hill pripustil, že hoci Ameriku nedobyli, ich pláca sa pohybuje v miliónoch dolárov. K ich najznámejším spoločným filmom patria Ak sa nahneváme, budeme zlí (1974) či Párna a nepárna (1978).
K filmu sa Spencer dostal už ako dvadsaťročný, keď sa objavil v komédii Camilla Mastrocinquea z roku 1950 ako plavec, ktorý zachráni hlavnú hrdinku. Ako člen Prétorianskej gardy sa zase mihol v historickom veľkofilme Mervyna LeRoya Quo Vadis (1952), ktorý sa nakrúcal v Ríme. V komparze bola okrem neho aj Sophia Loren a ďalšie budúce hviezdy.
Zlomom v Spencerovej neplánovanej hereckej kariére bol rok 1967, keď ho oslovil režisér Giuseppe Colizzi, známy jeho manželky Marie. Spencera obdivoval ako plavca a do svojho filmu Boh odpúšťa, ja nie! hľadal predstaviteľa mohutného siláka. „Mal som 38 rokov a nemal som záujem stať sa hercom, nakoniec som však Colizziho ponuku prijal,“ spomínal herec na svojej stránke.
Práve pre úlohu v tomto filme, v ktorom sa prvýkrát stretol so svojím neskorším častým hereckým partnerom Terenceom Hillom, si Spencer zmenil svoje meno. Pôvodne sa volal Carlo Pedersoli a filmová produkcia chcela, aby jeho meno znelo svetovejšie. „Rozhodol som sa použiť kombináciu môjho obľúbeného piva Budweiser a herca Spencera Tracyho,“ spomínal herec na „zrod“ Buda Spencera. Na úspech prvej snímky nadviazali Spencer, Hill a Colizzi filmami Tromfové eso (1968) a Zúčtovanie (1969).
Napriek marketingovo vhodnému menu neočakával bývalý plavec žiadnu veľkú hereckú kariéru, pretože podľa jeho slov koncom 60. rokov záujem o talianske variácie na americké westerny klesal. „Nehovorím dobre po anglicky, neviem dobre jazdiť na koni a naozaj nepomýšľam na to, že by moja herecká kariéra mohla pokračovať,“ spomína vo svojom životopise. Lenže mýlil sa. Podľa vlastných slov aj vďaka tomu, že si filmové publikum obľúbilo kombináciu Spencer a Hill.
Ďalším zlomom v kariére tohto tandemu bolo, keď ich Enzo Barboni obsadil do filmu Pravá a ľavá ruka diabla (1970). V podobnom duchu ako táto spaghetti western komédia sa niesli aj ďalšie ich snímky. Nečudo – Pravá a ľavá ruka diabla sa podľa Spencera na istý čas stala najlepšie zarábajúcim talianskym filmom všetkých čias. Za úspech vďačili podľa herca Barbonimu, niekdajšiemu kameramanovi, ktorý sa pod pseudonymom E. B. Clucher podpísal nielen pod réžiu, ale aj scenár filmu a bol to on, kto do spaghetti westernu s touto dvojicou vniesol svojrázny humor a gagy.
S Barbonim nakrútilo duo aj snímky Malý unavený Joe (1972), Dvaja policajti (1977), Choď na to! (1983) či Dvojníci (1984). Spolu účinkovali takmer v dvadsiatich filmoch a cesty úspešného dua, ktoré plnilo kiná aj pokladnice, sa rozišli po Superpolicajtoch z Miami (1985).
Darilo sa aj samotnému Spencerovi. Napríklad v úlohe ťažkopádneho a svojrázneho inšpektora Rizza, prezývaného Veľká noha, ktorý nepotrebuje zbraň a so zloduchmi si poradí ručne-stručne. Prvýkrát sa divákom predstavil v réžii Stena v krimikomédii Policajt drábom (1973). Rizzi, ktorý podľa Spencerových slov vznikol na základe jeho vlastného námetu, bol hrdinom viacerých dnes už klasických filmov ako Policajt v Hongkongu (1975), Policajt v Afrike (1977) či Miliónový chrobák (1979).
Ešte predtým, ako sa Spencer stal naozajstnou hviezdou, zaujal aj Federica Felliniho, ktorý ho chcel obsadiť do svojho Satyriconu (1969). Felliniho vízia sa začínala tým, že Spencer bude nahý v bazéne, čo on odmietol. Fellini mu na to povedal, že nie je herec, s čím Spencer súhlasil. „Naozaj nie som herec, som iba postava, ktorú má publikum rado. Poznám svoje limity. Viem presne, čo dokážem robiť a iba to som vždy aj robil,“ citoval Spencera portál Lastampa.it.
