Recenzia: Sloboda pod nákladom je slušná barabášovka

V dokumente Sloboda pod nákladom sa zameral na vysokohorských nosičov a priblížil ich každodenné poslanie a filozofiu. Tatrám ani svojmu divákovi nezostal nič dlžný. Skúsený filmár vie dokonale odhadnúť svoju cieľovku a aj tentoraz dal divákom presne to, čo očakávajú.

Silnú a zaujímavú tému – „vymieranie“ vysokohorských nosičov – odhaľuje na miniportrétoch svojských protagonistov. Viktor Beránek, Laco Chudík, Peter Petras a Ladislav Kulanga už roky vynášajú viac ako stokilové náklady do odľahlých tatranských oblastí a spravujú vysokohorské chaty. Dnes už majú všetci po šesťdesiatke a aj keď ich profesia v priebehu rokov stratila prvotný význam – omnoho jednoduchšie i finančne výhodnejšie je vyniesť ťažké náklady na vysokohorské chaty vrtuľníkom – hôr a pokornej samoty sa nedokázali vzdať. Poslední mohykáni, pre ktorých sú hory a ťažká fyzická námaha esenciou slobody, v Tatrách každodenne bojujú s nevyhnutnosťou svojho poslania.

Barabášove filmy tvoria protipól k autorským dokumentom, majú skôr informačnú ako umeleckú povahu a ani film Sloboda pod nákladom nevybočil zo zabehnutého, rokmi overeného štandardu. V porovnaní s Barabášovým posledným spomínaným filmom Suri má Sloboda pod nákladom komplexnejšiu dramaturgiu a väčší emocionálny i tematický presah.

Barabáš tvrdí, že sa snaží látku odpatetizovať, nie vždy sa mu to však darí a aj v snímke Sloboda pod nákladom prevláda sentimentálne klišé. Jeho slabinou je neschopnosť zachovať si odstup, no paradoxne práve tým si získava divákov, o čom svedčí početná fanúšikovská základňa. Jeho rukopis definuje nostalgia, „baroková“ nadnesenosť, ale aj úprimná pokora.

SLOBODA POD NÁKLADOM v kinách od 1.9. from Pavol Barabas on Vimeo.

Vo filme prevláda štylizácia a „bujné“ obrazy majestátnej prírody. Inscenované pasáže, akou je napríklad pôsobivý zápas nosiča v snehovej búrke alebo snaha ukázať námahu starých pánov pri výstupe, sú pomerne lacným prostriedkom dramatizácie. Vyznievajú úsmevne, no divák nasýtený emóciou to filmu pravdepodobne ochotne odpustí.

Snímka je prerastená vyznaniami lásky k slobode a sile prírody, Barabáš tento motív stále zdôrazňuje. Filmu chýba „realita“. Autentické situácie sú eliminované, supluje ich monológ a komentár. Všetko podčiarkuje prvoplánovo popisná hudba, ktorá je nadužívaná.

Filmár siahol po klasických schémach, no protagonisti si získajú naše sympatie, téma je unikátna, aj keď jej potenciál nie je celkom využitý. Sloboda pod nákladom sa uchyľuje k štandardným konštatovaniam, je tézovitá, čo jej bráni ísť do hĺbky. Protagonisti sú odtrhnutí od života, čím sa tlmí autenticita, navyše trištvrte informácií má verbálnu povahu. Tým sa snímka približuje skôr k žánru televíznej publicistiky.

Prevláda tu nostalgia za minulým, za tradíciou, slobodou, ktorú symbolizuje príroda a pokorné splývanie človeka s ňou. A práve to je najsilnejší odkaz filmu. Pavol Barabáš je odovzdaný téme, ktorú síce tlačí do umelých polôh, no cítiť jeho osobný zápal, a preto má Sloboda pod nákladom potenciál divákov zaujať aj dojať.