Špeciálny film si pýta špeciálnu cestu

V seriáli Pravdy s názvom Ako sa robí... postupne nazrieme do zákulisia sveta umenia a kultúry. V aktuálnej časti prinášame pohľad na to, ako sa robí alternatívna filmová distribúcia.

28.09.2016 12:00
Olmo Omerzu Foto:
Režisér snímky Rodinný film Olmo Omerzu počas diskusie v bratislavskej A-4ke.
debata

„Hranica medzi alternatívnou a oficiálnou "veľkou“ distribúciou je veľmi krehká a neexistuje žiadna oficiálna definícia," hovorí Eva Križková, jedna zo spoločníčok distribučnej spoločnosti Filmtopia zameranej na distribúciu nekomerčnej kinematografie. Existuje mnoho spôsobov, ako ich kombinovať, no zásadný rozdiel je podľa nej v tom, že alternatívna distribúcia spravidla nefunguje v multiplexoch a nevykonávajú ju spoločnosti, ktoré sú pobočkami nadnárodných firiem a korporácií, ale nezávislé spoločnosti.

Riešenie hľadali dokumentaristi

„Filmtopia vznikla z dôvodu, že po roku 2010 sa začalo na Slovensku produkovať viac dokumentárnych filmov a artovej kinematografie, ktoré nenachádzali uplatnenie v klasickej distribučnej sieti. Tvorcovia potrebovali nájsť cestu k "špecifickému” publiku. Multiplexy sú jednak drahé a na druhej strane tieto filmy nechcú zaradiť do programu v lukratívnych premietacích časoch,“ vysvetľuje Križková. Režiséri, ktorí neboli spokojní s týmto distribučným modelom, si prirodzene začali zakladať distribučné spoločnosti a spolupracovať.

Nápad založiť alternatívnu distribučnú spoločnosť iniciovala podľa Križkovej práve generácia mladých slovenských dokumentaristov, takzvaná generácia 90. Občianske združenie EEE, ktoré už vtedy vydávalo filmový časopis Kinečko, nevedome tvorilo istú alternatívu k tradičnej distribúcii. „Často sme premietali filmy, ktoré by sa v bežnej distribúcii neuplatnili, a niektorí dokumentaristi nás oslovili s nápadom, či by sme nechceli začať s alternatívnou distribúciou oficiálne. V roku 2012 sme teda založili Filmtopiu a začali sme s distribúciou slovenských dokumentárnych filmov.“

Traja zo štyroch spoločníkov Filmtopie sú filmoví producenti, ktorí majú dosah na mnohé slovenské a koprodukčné projekty. Filmtopia tak distribuuje napríklad snímkou Rodinný film režiséra Olma Omerzua, ktorá vznikla v koprodukcii spoločnosti Punkchart film Ivana Ostrochovského – jedného zo spoločníkov Filmtopie. „Producenti majú záujem distribuovať filmy, ktoré koprodukujú, no chodí za nami aj mnoho mladých tvorcov, pretože si sami uvedomujú, že vo veľkej distribúcii by sa ich film neujal, stratil by sa. Vedia, že veľké distribučné spoločnosti by nemali v záujme venovať sa ich filmom špeciálne.“ Podľa Križkovej menší film vyžaduje, aby sa mu „vyšliapala špeciálna cestička“.

„Slovenské filmy väčšinou získame bezodplatne, režisérovi neplatíme za licenciu, ale spoločne podáme grant na distribúciu jeho filmu, a tým si zabezpečíme, že budeme figurovať ako distribútor. Ide skôr o vzájomnú spoluprácu.“ So zahraničnými filmami, ktoré majú medzinárodného distribútora, to však funguje inak. „Film si od neho musíme kúpiť a odvádzať mu percentá zo zisku, na ktorých sa zmluvne dohodneme.“

Žiadne drahé kampane

Každý film, ktorý nie je „tuctový“ a nevyrába sa podľa šablón so „zaručenými prísadami“, aby oslovil čo najväčšiu masu, je vytvorený pre špeciálny typ divákov. Ten si podľa Križkovej treba najprv zadefinovať a potom vymyslieť spôsob, ako a kde ich osloviť.

„Niektoré cesty hodiace sa k určitým typom filmov už máme odskúšané. Napríklad dokumenty týkajúce sa problematiky určitého slovenského regiónu je najvhodnejšie doniesť priamo do konkrétnych miest. Vtedy oslovujeme kultúrne centrá, mestské kultúrne domy alebo staré kiná. Filmy Vladislavy Plančíkovej Felvidék – Horná zem a Banícky chlebíček Romana Fabiana sme distribuovali dokonca tak, že sme vzali techniku a premietali sme ich z auta.“

Keď sa má v nejakej obci uskutočniť projekcia, ľudí o tom informuje mestské kultúrne stredisko. „Často ide o dedinu, kde žije tristo ľudí, a keď sa v takej malej obci koná nejaká akcia, príde na ňu takmer každý. Je to efektívne, nemusíme robiť kampaň pre celé Slovensko. Bolo by to celkom zbytočné, keď je evidentné, že daný film nemá šancu osloviť divákov, ktorí chodia do multiplexov na 3D filmy.“

Križková vysvetľuje, že v tradičnej distribúcii fungujú takzvané distribučné okná, ktoré sa nemôžu narúšať. „Najprv musí ísť film do kín, až potom môže vyjsť na DVD a potom, keď už niekde vyšiel na DVD, distribútori ho často nechcú zaradiť do kín.“ To bol prípad snímky Rodinný film Olma Omerzua. Filmtopia zaradila film do letného programu, aj keď má rok výroby 2015 a v Česku už vyšiel na DVD. „Najprv sme sa pokúsili nasadiť ho do letných kín. Počas dvoch mesiacov, ako je film "vonku“, aj vďaka médiám, ktoré sa ho chytili – vyšli recenzie a rozhovory s režisérom, oslovovali nás ďalšie a ďalšie kiná a najnovšie sme začali komunikovať s multiplexom."

Rodinný film sa podľa nej počas dvoch mesiacov spropagoval predovšetkým „ústnym podaním“. „Ľudia ho chcú vidieť bez toho, že by sme robili drahú nárazovú kampaň s bilbordmi a očakávali, že všetkých divákov nazbierame počas prvých dvoch premiérových týždňov, ako to funguje v bežnej praxi. My tomu nechávame voľný priebeh,“ dodáva Križková.

Filmtopia je aj súčasťou distribučnej platformy Kinedok. „Kinedok je stredo- a východoeurópska sieť na distribúciu dokumentov a v rámci neho sa organizujú workshopy, kde sa o spôsoboch distribuovania všeličo dozvieme. Distribuovať sa učíme aj experimentovaním, počas "brainstormingu“ s producentom hľadáme spôsob, ako by to mohlo na diváka zafungovať. Už štyri roky zbierame skúsenosti a na základe toho sa nám postupne skladajú určité modely, na ktoré sa už môžeme pomerne dobre spoľahnúť."

Inšpirácie hľadajú aj na festivaloch a alternatívni distribútori sa združujú do medzinárodných sietí. Filmtopia sa zapojila napríklad do siete alternatívnych malých distribútorov Európy na distribúciu filmov z tretieho sveta Eden a cez ňu nadviazali spoluprácu s Brazíliou.

Alternatívne bonusy

Projekcie sú často spojené s diskusiou. „Snažíme sa ich robiť, aj keď je to komplikované. Napríklad Olmo Omerzu práve nakrúca nový film, ale podarilo sa nám ho priniesť na jednu projekciu do kina v bratislavskej A4-ke, aj keď sme sa dva mesiace dohadovali, že príde na festival Cinematik, kam sa mu napokon nepodarilo prísť.“

Osobné návštevy tvorcov na projekciách ich filmov sú medzi divákmi veľmi vítané. „Je to zvláštny fenomén, aj kinári to berú ako veľký bonus a pritom, keď sa človek zúčastní na diskusii, zistí, že slovenskí diváci až tak radi nediskutujú, skôr počúvajú,“ konštatuje Križková.

S alternatívnou distribúciou sa spájajú aj premietania pre školy. „Momentálne premietame dva brazílske filmy Grey City o street arte na stredných školách a animovaný film Chlapec a svet, predovšetkým na základných školách. V rámci neho robíme po premietaní aj workshop s animátorkou Joannou Kożuch. S deťmi o filme, ktorý má ekologickú tému, je o vzťahu človeka k spoločnosti a svetu debatuje a popri tom si kreslia a ona im vysvetľuje, ako sa ich postavičky dostanú do pohybu.“

Akú má alternatívna distribúcia víziu do budúcnosti? „Pozitívom sú medzinárodné podporné štruktúry, Európska únia má sklon výrazne podporovať alternatívnu distribúciu. Podľa môjho názoru zostanú v multiplexoch len produkty – veľké spektakulárne blockbustre a 3D animované filmy, ktoré nie sú kinematografiou, skôr zábavným priemyslom. Tradičná alebo umeleckejšia kinematografia má tendenciu presúvať sa do alternatívnych priestorov,“ uzatvára Eva Križková.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Eva Križková #alternatívna distribúcia