Rozpráva príbeh päťdesiatnika Jána, ktorého zaskočí nečakaná diagnóza. Ocitá sa pred neľahkou voľbou. Ak pôjde na operáciu, blíži sa jeho šanca na prežitie k päťdesiatim percentám. Ak nepôjde, ostáva mu len desaťpercentná nádej, že ostane nažive. V čase, ktorý mu zostáva, sa rozhodne zahodiť za hlavu každodennú rutinu. A na bicykli sa vyberie na cestu bez cieľa, no s konečným termínom, ktorým je 5. október.
„Film nedáva odpoveď, ako sa príbeh skončí. Na divákov rotterdamského festivalu preto nesmierne zapôsobilo, keď sme po skončení premietania priviedli na pódium aj hrdinu filmu, čo prenieslo do hľadiska neočakávanú atmosféru,“ spomína Martin Kollár. Na diskusii po prvej projekcii, na ktorej sa zúčastnili najmä filmári a zasvätené publikum, padali najmä otázky týkajúce sa tvorby a „filmárčiny“. „Druhé večerné premietanie bolo určené obyčajným obyvateľom Rotterdamu. Na následnej diskusii som bol celkom zbytočný, všetky otázky smerovali na môjho brata,“ pokračuje režisér.
Po tému svojho režijného debutu totiž nemusel ísť ďaleko. V autorskom filme vyrozprával príbeh svojho brata. „Najzaujímavejšie veci sa dejú okolo nás, priamo vo vašej kuchyni. Uvedomil som si, že bratov autentický príbeh je skvelá téma. Keď si uvedomíte, že všetko sa môže čoskoro skončiť, zmení to váš pohľad na svet aj hodnoty, ktoré dovtedy pre vás veľa znamenali,“ hovorí štyridsaťpäťročný filmár. Nakrúcanie uchopil aj ako príležitosť lepšie spoznať súrodenca, s ktorým sa dovtedy „míňal“. „Keď som bol chlapec, on už bol v puberte, keď som bol ,pubertiak' ja, on už mal vlastné deti,“ vysvetľuje Martin Kollár.
Cesta hlavného hrdinu je kombináciou útekov a stavov absolútneho pokoja. Uteká sám pred sebou, pred neznesiteľnými situáciami aj nepriaznivým počasím. Zahodil myšlienky na hypotéku, dane a každodennosť, ktoré mu bránili v jasnom uvažovaní. Trápia ho „len“ maličkosti, napríklad ako zohnať peniaze a miesto na prespanie. Počas putovania stretáva rôznych ľudí. Rozpráva im o svojej ceste, ktorá je zároveň aj vyjadrením zvláštneho prepojenia s prírodou a so zvieratami. „Najlepším indikátorom záujmu je skutočnosť, koľko ľudí zostane po premietaní na diskusii s tvorcami. Šokovalo ma, že na festivaloch v Rotterdame aj Karlových Varoch ich v hľadisku ostalo 95 percent. Vtedy sme si povedali: dobre je,“ dodáva Martin Kollár.
