Byť v súťaži znamená prestíž, tvrdí programová riaditeľka Bienále animácie

"Magnetom je rozprávka. Cez tento nadčasový poklad európskej kultúry venujeme pozornosť spojeniu filmu, médií a literatúry v hre, ktorú animácia prináša," hovorí Katarína Minichová, programová riaditeľka medzinárodného festivalu Bienále animácie Bratislava.

10.10.2016 12:00
31 chlapec  ktory chcel byt medvedom 2 Foto:
Hastrupova celovečerná animovaná rozprávka pre deti i dospelých Chlapec, ktorý chcel byť medveďom, je spracovaním starej eskimáckej legendy.
debata

Jeho 13. ročník sa začína v pondelok. Do piatkového večera uvedie v piatich bratislavských kinách 250 filmov. Súťažné filmy uvidia aj diváci v Košiciach, Prešove a Prievidzi.

Do Bratislavy príde režisér obľúbeného seriálu Máša a medveď Iľja Trusov, dokonca na vlastné trovy. Bolo to prekvapenie?
Ohlásil sa len pár dní pred začiatkom a jeho záujem nás potešil. Mať film v súťaži znamená pre tvorcov prestíž. A keďže časť seriálu Máša a medveď s názvom Nakrúcame! je v súťažnej kolekcii, Trusov sa rozhodol pre cestu bez ohľadu na to, že nejde na veľký komerčný svetový festival.

Prečo sú podľa vás príbehy nezbednej Máše a trpezlivého medveďa také populárne?
Seriál, ktorý láme rekordy sledovanosti na všetkých sieťach, je postavený na kľúčovej úlohe detského hrdinu. Máša manažuje všetkých „veľkých“ presne tak, ako to skvele funguje na princípe silných detských postáv v literatúre pre deti, napríklad knihách Astrid Lindgrenovej. Navyše ruskí tvorcovia nikdy neopustili dobre vybudovaný príbeh v službách animácie.

Do súťaže sa hlásilo viac ako dvesto titulov Čím si vysvetľujete záujem tvorcov, keď len v Európe sú veľké festivaly animovaných filmov v Annecy a Mníchove?
Náš festival je zrkadlom nekomerčnej kvalitnej audiovizuálnej kultúry pre deti. Tvorcovia hľadajú festivaly, kde nie sú ich filmy len ako vedľajšie pásmo popri tvorbe pre dospelých, ale vo veľkej súťaži. Osobnosti tohtoročného festivalu sú výnimočné aj tým, že tvoria rovnako pre deti aj pre dospelých v duchu známej tézy, že tvorba pre deti má byť ešte o čosi lepšia.

O ceny napokon súťaží 59 filmov z 25 krajín, medzi nimi aj päť slovenských. Je náhoda, že reprezentujú tvorbu viacerých generácií filmárov?
V slovenskej animovanej tvorbe beží celkom nová kapitola, ktorá sa odvíja od generácie absolventov ateliéru animovanej tvorby VŠMU. Do súťaže sa dostala časť Robot zo seriálu Mať tak o koliesko viac klasika slovenskej animácie Ivana Popoviča, časť z obľúbeného seriálu Mimi a Líza mladej režisérky Kataríny Kerekesovej, ale aj bakalársky film Perfektná nora študentky VŠMU Ley Smitkovej, film stredoškoláka Adama Kordoša Tma je nedostatok svetla a Hviezdny taxík Juraja Krumpolca. Tohtoročná súťaž je teda zrkadlom súčasnosti.

Katarína Minichová, programová riaditeľka... Foto: archív K. M
Katarína Minichová Katarína Minichová, programová riaditeľka medzinárodného festivalu Bienále animácie Bratislava.

Medzi hosťami festivalu je režisér Jannik Hastrup. Prečo ste sa rozhodli zaostriť tentoraz na tvorbu legendy dánskeho animovaného filmu?
Nakrútil viac ako 60 krátkych, desať dlhometrážnych filmov aj niekoľko úspešných seriálov, ale u nás sú prakticky neznáme. Nevyhýba sa žiadnym spoločenským či ekologickým témam, s ľahkosťou strieda kreslenú animáciu s papierikom. Týka sa to filmu s jednoduchou kresbou o dieťati migrantov aj pokračovania andersenovského príbehu o Škaredom káčatku. Jeho filmy sú o hľadaní miesta v spoločnosti, formovaní vlastných názorov a vzťahov a tento krehký proces získava nadčasovú platnosť. Nie náhodou je jeho film o chlapcovi, ktorý chcel byť medveďom, taký známy a oceňovaný. Keď som sa ho pýtala, či nemá pracovný, alebo výtvarný materiál k svojim filmom na výstavu, odpovedal: nie. Všetko vkladá len do filmu – výpovede.

Kapitolou z dejín animovaného filmu je prezentácia tvorby Johna Halasa.
Súčasťou festivalového programu aj pohľad do histórie. Ožíva s cieľom inšpirovať, ukázať niečo nové a dôležité pre súčasnosť, aj optiku tvorby pre deti i dospelých. John Halas je v tomto jedinečný. Koncom 30. rokov minulého storočia odcestoval z Maďarska do Londýna, kde založil štúdio, ktoré sa stalo jedným z najvýznamnejších štúdií britskej animovanej školy so širokou škálou produkcie, okrem prioritne autorských filmov. Pre nášho diváka bude rovnako vzácna snímka zo série filmov o malom slonovi Hamiltonovi, umelecké spracovanie maďarských rapsódií Franza Liszta či skvelá adaptácia Orwellovho románu Zvieracia farma. Príde jeho dcéra Vivien , ktorá je úspešnou výtvarníčkou, takže bude zaujímavé dozvedieť sa o tvorbe Johna Halasa viac.

Režiséra Vladimíra Malíka sotva predstavujete preto, že o mesiac oslávi šesťdesiatku?
Najmä preto, že generačne patrí k pokračovateľom kresleného filmu na Slovensku. Chceme pripomenúť originalitu jeho výtvarného prejavu. Veď Malíkova televízna tvorba patrí do zlatého fondu a v kontexte slovenskej animácie je po Viktorovi Kubalovi tým najlepším pokračovateľom. Humor tohto druhu je vzácny, čo sa odzrkadľuje aj v názve výstavy Vesela animácia Vladimíra Malíka.

Čím sa vo svete presadili tvorcovia, ktorých filmy uvedie sekcia Naši v zahraničí?
Štefan Martauz je priekopníkom bábkovej animácie na Slovensku. Ako vynikajúci animátor pracoval pre českých a nemeckých tvorcov. Peter Budinský zas spolupracuje s belgickými a poľskými animátormi. Veronika Obertová a Michaela Čopíková, ktoré tvoria pod značkou Ové Pictures, nakrútili nielen pozoruhodné diela, ocenené na festivaloch, ale sú aj autorkami úspešných výtvarno-vizuálnych inštalácií v zahraničí, naposledy sa predstavili v Bruseli. Každý z nich presadil talent spojený s húževnatosťou, profesionalitou a rozhľadenosťou v moderných technológiách iným spôsobom. Skrátka, na kapitolu Naši v zahraničí sa pozeráme s radosťou.

Výber z filmov z medzinárodnej súťaže BAB 2016

Mimi a Líza/Zakliaty čas (Slovensko)
Slepá Mimi a neposedná Líza objavujú svet svojho suseda – hodinára. Zažijú pritom fantastické dobrodružstvá v kukučkových hodinách.

TINK! (USA)
Autorku hračiek pohltí záujem o jej nový projekt. Nevšíma si svojho najstaršieho a najlepšieho priateľa – robota, ktorý sa jej snaží pomôcť.

Ján a Tomáš (Poľsko)
Príbeh na motívy Fredrovej rozprávky o susedoch, ktorí majú celkom odlišné povahy. Potvrdzuje pravdivosť príslovia: Ako zaseješ, tak budeš žať.

Kongiri-Kun, Ryžová guľôčka (Japonsko)
Veselá ryžová guľôčka Kongiri-Kun sa vždy hráva so svojím kamarátom a domácim miláčikom Brokolicou. Dobrodružstvá ich spoločného dňa.

Karol a vyprážané combo (Brazília)
Malého chlapca, pochutnávajúceho si na vyprážanom kurčati a hranolčekoch, vtiahne do svojho sveta videohra. Aby sa naučil, čo je zdravá výživa.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Bienále animácie Bratislava #Katarína Minichová