Zeldin, vo svojej vlasti považovaný za „najstaršieho hrajúceho herca na svete“, počas dlhej kariéry okrem iného dostal Stalinovu cenu, titul národného umelca Sovietskeho zväzu aj ocenenie od ruskej vlády.
„Do posledných dní svojho života hral v divadle, vystupoval v televízii a usporadúval tvorivé večery,“ poznamenal server Newsru.com.
Herec svoje 101. narodeniny oslávil 10. februára na scéne moskovského armádneho divadla, v ktorého súbore pôsobil od roku 1945. Rovnako ako počas osláv svojej storočnice, hral v predstavení Učiteľ tanca, ktoré režisér Julij Gusman pôvodne pripravil k Zeldinovým 95. narodeninám. V armádnom divadle ho začiatkom roka obsadili aj do ďalších dvoch predstavení – a vo štvrtej hre hral na inej scéne.
Zeldin sa narodil ešte v cárskom Rusku v rodine hudobníka a učiteľky. Prežil pád monarchie, boľševickú revolúciu, roky represie za komunistického diktátora Josifa Stalina, vojnu, „oteplenie“ po Stalinovej smrti, „stagnáciu“ za sovietskeho vládcu Leonida Brežneva aj „perestrojku“ Michaila Gorbačova, vedúcu k pádu komunizmu a rozpadu Sovietskeho zväzu.
V detstve túžil po tancovaní baletu, hral v orchestri na trúbku a koncom 30. rokov absolvoval v Moskve herecký kurz. Ako mladého herca si ho všimla asistentka filmového režiséra – a v roku 1941 zažiaril na striebornom plátne v snímke Poznali sa v Moskve v úlohe kaukazského pastiera oviec, zamilovaného do chovateľky svíň, ktorá ho urobila populárnym po celom Sovietskom zväze. Odvtedy stvárnil desiatky rolí v divadle i vo filme a niektoré hral doslova desiatky rokov, ako napríklad v spomínanej veselohre Lope de Vegu Učiteľ tanca. V nej sa objavil už začiatkom 50 rokov.
Účinkoval aj v Končalovského verzii Čechovovho Uja Váňu (1970) či v adaptácii slávnej detektívky Agathy Christie Desať malých černoškov (1987) v réžii Stanislava Govoruchina. Naposledy sa na plátne objavil vlani v komédii Michaila Ševčuka Ujsť, dobehnúť, zaľúbiť sa.
