Napriek tomu, že pre štúdiá Disney pracoval iba tri roky (1938 – 1941), „jeho vplyv na umeleckú kompozíciu filmu Bambi (1942) sa nedá nadhodnotiť,“ píše na svojich stránkach The Walt Disney Family Museum. „Legendárny umelec pracujúci pre Disney Tyrus Wong prejavoval vo svojom umení talent na vyvolanie neuveriteľného pocitu pomocou jednoduchej, gestickej kompozície,“ dodáva múzeum, ktoré Wongovi v roku 2013 pripravilo retrospektívnu výstavu.
Chcel vystihnúť atmosféru lesa
„Keď som počul, že sa chystajú robiť Bambiho, prečítal som si knižnú predlohu Felixa Saltona. Príbeh sa mi páčil a oslovil ma, pretože som sa profiloval ako krajinkár. Išiel som domov a vodovými farbami som spravil asi dvanásť skíc jeleňa v lese a ukázal som ich môjmu umeleckému riaditeľovi Tomovi Codrickovi. Ten ich ukázal Waltovi Disneymu, ktorému sa páčili, pretože oproti tomu, čo robili v minulosti, boli jednoduchšie,“ spomínal v rozhovore na portáli Juxtapoz.com výtvarník, ktorému Bambi vďačí za to, že vyzerá tak, ako vyzerá.
„Na rozdiel od kresieb, ktoré ukazovali každý detail aj drobných kvietkov, polámaných konárov a spadnutých kmeňov, Ty mal odlišný prístup, aký bol dovtedy v animovanom filme rozhodne nevídaný,“ napísali animátori Frank Thomas a Ollie Johnston vo svojej knihe, ktorá spomína na vznik filmu Bambi. „Kresbu za kresbou nastavil farebné schémy spolu s výzorom lesa. Ty Wong inšpiroval nielen iných vizuálnych umelcov, ale vytvoril aj štandard, ktorý sedel takisto hudobníkom a tvorcom špeciálnych efektov,“ cituje ich stránka Disney.
Namiesto prekresľovania lesa chcel Wong nakresliť jeho atmosféru a pocity, ktoré evokuje. Bambi bol druhým celovečerným filmom z dielne Disney. Ako poznamenáva Huffington Post, citujúc experta z newyorského Museum of Chinese in America, Snehulienka a sedem trpaslíkov (1937) bola štylisticky veľmi odlišná. Les bol nakreslený do najmenších detailov, do posledného lístočka na strome, Wongov les, ktorý inšpiroval Disneyho, bol oproti tomu expresívnejší, symbolickejší, nebol tak ozdobne podrobný, prinášal odvážne farebné schémy a hru so svetlom. Jeho práca inšpirovala aj ďalšie generácie animátorov.
Cesta na Zlatú horu
Tyrus Wong emigroval do Ameriky z Číny ako deväťročný v roku 1919 (niektoré zdroje uvádzajú 1920). V rodnej krajine nechal mamu a sestru – už ich nikdy nevidel. Pre prísne imigračné pravidlá namierené proti Číňanom strávil prvý mesiac v Amerike oddelený od otca na imigračnej stanici Angel Island. „Okrem mňa tam neboli žiadne iné deti, takže som sa ani nemal s kým hrať,“ spomínal vo videu z dielne Leapman Productions. „Na Ameriku som sa tešil, lebo v Číne sme ju volali Gim Sam, Zlatá hora. Predstavovali sme si, že tam prídeme a peniaze budú ležať na ulici.“
Foto: Gwenwynn/Wikipedia.org
Také jednoduché to, samozrejme, nebolo. Wong rád kreslil a maľoval už odmalička a jeho otec ho v tom podporoval. Neskôr aj s pomocou otca a jeho priateľov vyštudoval Otis Art Institute. Do Disneyho štúdií nastúpil v roku 1938 a po troch rokoch odtiaľ odišiel v dôsledku štrajku animátorov. Zamestnal sa v štúdiách Warner Bros, kde pracoval 26 rokov. Venoval sa tu rôznym nákresom a pomáhal vytvoriť vizuálne koncepcie filmov ako Rebel bez príčiny, Divoká banda, Calamity Jane. Spolupracoval aj na mnohých westernoch s Johnom Waynom, ktoré patrili k jeho obľúbeným.
Po odchode do dôchodku sa venoval tvorbe bambusových šarkanov, niektoré mali aj 30 metrov. Okrem toho počas svojej kariéry kreslil aj pre rôzne časopisy, ilustroval detské knihy a vytváral pohľadnice. V medzivojnovom období patril Wong k prominentným postavám modernistického hnutia v Kalifornii a v rokoch 1932 a 1934 boli jeho práce súčasťou výstav v Art Institute of Chicago spolu s dielami takých umelcov ako Pablo Picasso či Paul Klee, uvádza New York Times.
Priekopník a inšpirácia
„Bol jedným z prvých (Ázijčanov – pozn. red.), ktorí pracovali v Hollywoode. Bol jedným z prvých, ktorý sa živil umením. (…) Pre umelcov a Ázijčanov je stále ťažké preraziť v Hollywoode, ale ani zďaleka to nie je také ťažké, ako to bolo pre neho v 30. rokoch počas zlatého veku Hollywoodu. Vidím ho ako priekopníka, ktorý prelomil mnoho bariér pre mnohých ľudí. Môže byť obrovským vzorom. Nielen pre ázijských Američanov, ale myslím si, že aj pre mnoho mladých ľudí, ktorí chcú nasledovať svoje sny či už ako spisovatelia, umelci alebo filmári,“ povedala v rozhovore pre The Daily Texan režisérka Pamela Tom, ktorá o ňom nakrútila dokument Tyrus (2015).
