Ruská okupácia Nórska je fikcia na hrane reality

Najúspešnejší, ale aj najdrahší nórsky seriál všetkých čias. To je Okupácia, ktorú od minulého týždňa počas sobôt vysiela druhý program Českej televízie. Slovenskí diváci môžu seriál, ktorý mal rozpočet 90 miliónov nórskych korún (dnes asi 9,9 milióna eur), sledovať aj s anglickými titulkami prostredníctvom online videoslužby Netflix. Česká televízia uvedie v sobotu 14. januára od 21.40 h jeho tretiu a štvrtú časť.

14.01.2017 09:00
Okupácia Foto:
Eldar Skar ako agent Hans Martin Djupvik v nórsko-švédskom seriáli Okupácia.
debata (16)

Okupácia sa odohráva v blízkej budúcnosti, nie je to však nejaké nepredstaviteľné sci-fi, hoci stále ide o fikciu. Ale na hrane reality, v ktorej sa mocnosti kedykoľvek môžu dohodnúť na riešení „o nich, bez nich“. Okrem toho je tento politický triler aj pohľadom do zákulisia domácej politiky či sveta médií. Vzhľadom na rozpočet prekvapí možno trochu strohejším vizuálom a naozajstný spád naberie až po niekoľkých častiach.

EÚ žiada Rusko o pomoc

Spojené štáty americké nie sú členom NATO. Nórsko má novú vládu. Strana zelených zvíťazila aj vďaka čoraz citeľnejšiemu vplyvu klimatických zmien a rozhodla sa, že zastaví ťažbu ropy aj plynu. To sa nepáči Európskej únii zmietanej energetickou krízou a požiada o pomoc Rusko, ktoré vstúpi na nórske územie a fakticky tak prevezme moc nad krajinou, hoci premiér Jesper Berg a jeho vláda zostáva v úrade. Práve Berg prišiel s ambicióznym ekologickým plánom nahradiť fosílne palivá energiou pochádzajúcou z prvku tórium. Tesne po tom, čo Berg otvorí prvú tóriovú elektráreň na svete, ho však unesú. Jeho verný ochrankár Djupvik ho síce vypátra, Berg však medzitým získa jasné inštrukcie, ako má postupovať, aby sa jeho krajina vyhla ozbrojenému konfliktu. Zistí, že dovtedajší spojenci z Európy sa mu obrátili chrbtom.

zväčšiť Litovská herečka Ingeborga Dapkunajtě si v... Foto: Aksel Jermstad
Okupácia Litovská herečka Ingeborga Dapkunajtě si v seriáli zahrala ruskú veľvyslankyňu Irinu Sidorvu.

Nórsko je na okamih naozaj na pokraji vojny a jej hrozba stále visí vo vzduchu. Hoci sa ruská okupácia deje bez vojenskej invázie, vplyv agresora silnie a prerastá aj do dovtedy nezávislej polície, súdov či tajnej služby. Účel svätí prostriedky a Rusov v seriáli nejaké zákonné postupy príliš netrápia…

Seriál Okupácia vývoj situácie sleduje v epizódach s mesačným odstupom. V centre diania desaťdielneho seriálu je niekoľko postáv. Okrem premiéra, ktorý má so svojou partnerkou novonarodené dieťa, je v centre záujmu aj člen jeho policajnej ochrany Djupvik. Po tom, čo zachráni ruskú veľvyslankyňu pred atentátom, sa dostáva do zložitej pozície. Je totiž jedným z mála Nórov, ktorým dôverujú a po preradení k tajnej službe od neho očakávajú, že bude slúžiť ich záujmom. Je tu aj šéfka tajnej služby, ktorá v geopoliticky turbulentnom období zvádza boj o život s rakovinou. Mozaiku dopĺňa novinár, ktorý je proti okupácii, a jeho partnerka. Z jej predtým ledva prežívajúcej reštaurácie sa stane obľúbené miesto ruských okupantov. Čo bude potom, keď odídu, ju zatiaľ netrápi.

Pocit, že sme v bezpečí, je ilúzia

„Hlavnou otázkou, ktorú kladieme, je: čo by ste robili, ak by boli ohrozené vaše demokratické práva? Odpoveď v skutočnosti nie je čierno-biela a väčšina ľudí môže nájsť rôzne spôsoby, ako sa vyrovnať so situáciou. Najmä v súčasnosti, keď ľudia nechcú všetko riskovať,“ povedal na stránkach nórskeho filmového fondu Erik Skjoldbjærg, spolutvorca a režisér prvých dvoch epizód seriálu. Ako inšpirácia mu slúžila aj kniha Philipa Rotha Sprisahanie proti Amerike. V nej sa v amerických voľbách v roku 1940 prezidentom nestane Franklin Delano Roosevelt, ale pilot Charles Lindbergh, ktorého programom je pronacistická politika a antisemitizmus.

Hlavnou inšpiráciou seriálu však bol pôvodný námet spisovateľa Jo Nesbøa, ktorý je pod Okupáciou podpísaný aj ako jeden z výkonných producentov. „Keď som asi pred dvomi rokmi prišiel s týmto nápadom, bol problém s tým, že je vraj trochu pritiahnutý za vlasy,“ spomínal Nesbø v rozhovore pre britský Guardian v roku 2014, krátko po vypuknutí ukrajinskej krízy. Na seriáli však začal pracovať dávno predtým, už v roku 2008. „Myslím si, že pocit, že sme v bezpečí a veci sa naozaj nemôžu zmeniť, je ilúzia. Je to trochu desivé, pretože veci sa môžu zmeniť veľmi rýchlo. V Škandinávii je to tak, že veci považujeme za samozrejmé. To je poučenie z iných krajín. Napríklad z Juhoslávie v 90. rokoch – demokratickej krajiny na správnej ceste a Slobodanovi Miloševičovi trvalo šesť mesiacov, aby ju dostal do občianskej vojny,“ dodal pre Guardian Nesbø.

Tvorcovia zdôrazňujú, že seriál je fikcia, nemá odzrkadľovať nijakú konkrétnu udalosť a napríklad v čase, keď Rusko anektovalo Krym, sa už nakrúcal. Rusko sa napriek tomu proti Okupácii ohradilo. „Napriek tomu, že tvorcovia televízneho seriálu sa snažili prízvukovať, že zápletka je fiktívna a údajne nemá nič spoločné s realitou, dielo ukazuje celkom konkrétne krajiny a Rusku nanešťastie dali úlohu agresora,“ citovala reakciu ruskej ambasády v Nórsku v roku 2015 agentúra TASS. „Určite je poľutovaniahodné, že v roku, keď oslavujeme 70. výročie víťazstva v druhej svetovej vojne, sa tvorcovia seriálu rozhodli vydesiť nórskych divákov neexistujúcou hrozbou z východu v najhorších tradíciách studenej vojny, ako keby zabudli na hrdinský príspevok Sovietskej armády k oslobodeniu severného Nórska od nacistickej okupácie,“ cituje stanovisko portál Tnp.no a pridáva vyjadrenie Christophera Hauga z vedenia TV2 pre denník Dagbladet. „Je to fikcia, v žiadnom prípade nie pokus o dokument. Seriál je najmä o Nórsku a Nóroch, nie Rusoch.“
V súčasnosti už vzniká aj druhá séria, ktorá by mala mať premiéru na jeseň.

© Autorské práva vyhradené

16 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska únia #Rusko #Nórsko #seriál #okupácia #Česká televízia #Jo Nesbø