Začínal ako člen slávneho divadelného spolku Royal Shakespeare Company a neskôr v 70. rokoch hviezdil na doskách newyorského Broadwaya. Za účinkovanie v snímke Polnočný expres (1978) ho nominovali na Oscara pre najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe a v roku 1981 mal na dosah Oscara ako hlavná postava – „krvácajúce srdce“ v Lynchovej dráme Sloní muž, kde Hurt zamaskovaný za muža so znetvorenou tvárou čelil krutosti a poníženiu barbarského okolia.
Kino mu doma zakazovali
Hurtov otec bol matematik a kňaz, matka bola nadšená pre ochotnícke divadlo, herec priznal, že rodičia ho nebrávali do kina a bol azda jediný v Británii, kto nenavštevoval ranné sobotné premietania pre deti. Filmové resty potom dobiehal ako tínedžer „návalovo“.
Hurt, ktorého vzorom bol Edvard Munch, sa rozhodol študovať maliarstvo na St Martin's School of Art v Londýne, odkiaľ v roku 1960 prestúpil na Royal Academy of Dramatic Art a skončil s diplomom ako herec. Vo filme debutoval v romanci Spurní a poddajní (1962). Počas 50 rokov sa prevtelil do viac ako stovky filmových, televíznych a divadelných postáv, ktorým prepožičal svoju šarmantne zhýralú eleganciu a srdečnosť, ktorá z neho prirodzene vyžarovala. Hurt bol vždy rovnako presvedčivý, bez ohľadu na to, či išlo o blockbustre, nezávislé snímky, nezáležalo ani na tom, či stelesňoval záporákov alebo obete.
Zahral si pištoľníka v kontroverzne prijatom westerne Nebeská brána (1980), drogovo závislého trestanca v tureckom väzení v snímke Alana Parkera Polnočný expres a za rolu získal prvú cenu BAFTA. Keď hral krehkého netvora, z ktorého urobili cirkusovú atrakciu v spomínanom Sloňom mužovi, Hurt strávil každý natáčací deň deväť hodín v maskérni a nomináciu na Oscara získal paradoxne za výkon, v ktorom neodhalil vlastnú tvár.
Foto: Paramount Pictures
Bonviván John Hurt bol ako herec otvorený rozmanitosti. „Nestarám sa o to, či je to ľahká komédia, ťažká komédia, dráma, triler, špionážny film, alebo čokoľvek iné. Nezaujíma ma žáner ani rozsah, ak to má šancu uspieť na svojej úrovni. A rovnako je to aj s rolou. Nepozerám na to, koľko priestoru má v príbehu. Je to niečo, čo dokážem urobiť naozaj veľmi osobne? Na toto sa skutočne pozerám.“
Ako pobočník kapitána vesmírnej lode sa stal prvou obeťou, ktorá v kultovom sci-fi Votrelec režiséra Ridleyho Scotta vykrvácala. Objavil sa v blockbustroch rôznych žánrov, od fantasy Hellboy cez dobrodružstvo Indiana Jones a Kráľovstvo krištáľovej lebky až po snímku V ako Vendeta podľa kultového utopistického komiksu zasadeného do totalitnej Británie spisovateľa Alana Moorea.
Hurt vyhlásil, že nebol klasickým hercom – chcel vyviesť z omylu kritikov a novinárov, ktorí o ňom stále tvrdili, že ním je. Podľa jeho slov len zlomok postáv, do ktorých sa prevtelil, boli klasické a v divadle účinkoval len v troch Shakespearových hrách. Blázna z Kráľa Leara si zahral s Laurenceom Olivierom v televízii, v rozhlasovej hre bol Richardom II. a na javisku stvárnil nešťastného milenca Rómea.
Okúzľujúci hlas
„Prvá osoba, ktorou som bol najviac okúzlený a pravdepodobne i najviac ovplyvnila moje filmové hranie, bol Alec Guinnes. Mal nádherný hlas,“ prezradil Hurt v rozhovore pre Slantmagazine pred tromi rokmi. Jeho herectvo tiež do veľkej miery charakterizoval rečový prejav. V Hurtovom hlase sa spájal zvláštny kontrapunkt, bol razantne hrubý a zároveň zemito pokojný. Ako „neviditeľný“ rozprávač vystupuje vo filmoch Dogville či Manderlay Larsa von Trier – v oboch má nezameniteľnú úlohu, pretože svet príbehov je situovaný na divadelné pódium. Diváka uvádzal do deja napríklad aj v snímke Parfum: Príbeh vraha.
Hurtova charizma rástla s pribúdajúcim vekom, viacerí diváci si ho budú pamätať ako strapatého prešediveného bradáča so žiarivým pohľadom v Jarmuschovej romanci Prežijú len milenci. Stvárnil tu „tisícročného upíra“ Christophera Marlowa – postavu inšpirovanú anglickým dramatikom, ktorý žil v 16. storočí, a nebyť jeho predčasnej a záhadnej smrti, bol by možno slávnejší ako William Shakespeare.
Foto: Columbia Pictures
Jim Jarmusch, pre ktorého je kasting mimoriadne dôležitý a hercom často píše postavy priamo na telo, ho obsadil do viacerých snímok. V jeho Hraniciach ovládania sa Hurt ako tajomný chlapík potuluje úzkymi španielskymi uličkami s gitarovým puzdrom a objavil sa aj v spirituálnej roadmovie Mŕtvy muž.
„Obnažený štátny úradník bol jeden z najlepších scenárov, aké som kedy čítal. Bol to Jack Gold vo svojej najlepšej forme. Skvelý režisér. A film bol správne načasovaný, bolo to vtedy nebezpečné,“ spomínal Hurt na televíznu snímku z roku 1975. Stvárnil v nej homosexuála, ktorý zostal aj napriek predsudkom konzervatívnej britskej spoločnosti verný vlastnej prirodzenosti. Televíznym divákom utkvel v pamäti aj ako vojnový Doktor v remaku kultového fantasy seriálu zo 60. rokov Doctor Who.
