Podľa slov tvorcov film nie je dokumentom, ktorý by prinášal vernú rekonštrukciu vtedajších udalostí, iba sa od nich odráža.
Predstavitelia ústredných postáv z celovečerného trileru Únos režisérky Mariany Čengel Solčanskej, Milan Ondrík, Dano Heriban, Juraj Hrčka, Maroš Kramár a David Hartl sa zhodli, že film operuje so silnou témou, ktorá sa dotýka mnohých Slovákov a má tak potenciál v tunajšej spoločnosti rozvíriť vlnu diskusií.
Snímka inšpirovaná únosom Michala Kováča ml. a nasledujúcimi udalosťami, ktorých negatívne dopady sú v dnešnej dobe stále zrejmé a dodnes vrhajú tieň na každodenné životy Slovákov, v pätici hercov vzbudila veľký záujem a nadšenie.
Napriek tomu, že ide o fikciu, herci priznali, že sa pri nakrúcaní odrazili od reálnych osôb. „Moja postava sa volá napríklad Chalanisko. Keď sa ma ľudia pýtajú, či to je ten konkrétny človek, ktorý má v názve priezviska L a X, tak áno, je to on, a keď chcete vedieť, či by som bol rád, keby si to ten človek pozrel, tak vravím opäť áno – určite bude spokojný, že to hrá taký sympatický herec,“ zasmial sa počas tlačovej konferencie k filmu Milan Ondrík.Známy rodák z Dolného Kubína vraj cíti za snímku veľkú zodpovednosť. „Cítim trošku chvenie, pretože mám pocit, že sa týmto filmom niečoho dotýkame. Že sa dotýkame aj nebezpečných vecí a vecí, o ktorých treba hovoriť a vecí podstatných. Podľa mňa sme Slováci nepoučiteľní a len dúfam, že o pár rokov nebudú naše deti točiť film o tom, ako vznikla zas nejaká strana, ktorá sa dostane do doby vojny. O takýchto veciach podľa mňa treba hovoriť, treba ich pripomínať a dvíhať varovný prst trebárs aj prostredníctvom príležitosti, akou je film. Bol by som síce veľmi naivný, keby som si myslel, že tento film zmení Slovensko, ale možno sa niekto aspoň zamyslí,“ poznamenal Ondrík.
Kolegov názor zdieľa i Dano Heriban, ktorý si v snímke zahral šéfa slovenskej mafie. „Ja mám v hlave množstvo vecí, ktoré by som chcel povedať. S Milanom sme kolegovia a v divadle rozoberáme tieto veci takmer denne, lebo sa nás to dotýka. Obaja máme deti, takže sa na jednej strane bojíme, aby sme nejakým spôsobom zostali činní a bez následkov, no na strane druhej cítime istú potrebu o týchto veciach, ktoré sa dejú v našej spoločnosti, vypovedať. Ide tu z môjho pohľadu o dlhodobú amnéziu, ktorá siaha až do čias druhej svetovej vojny. Mnohé zločiny od tej doby neboli potrestané a práve preto sme stále tam, kde sme. V tej krásnej budove vedľa hradu sedí bohužiaľ mnoho ľudí, ktorí sa cítia byť ohromní a práve preto, že nedošlo nikdy k ich naozajstnému potrestaniu, sme stále tam, kde sme a môže sa stále diať to, čo sa deje,“ uviedol Heriban. Juraja Hrčku zas nadchlo, že sú v snímke ukázané autentické miesta. „Je to dobovka, sú to naozaj tie 90. roky. Je tam zachytené zmýšľanie politikov, grázlov, policajtov a ide tam predovšetkým o morálku, ktorá fungovala vtedy, funguje teraz a bude fungovať aj naďalej. Mladšie ročníky vďaka tomuto filmu možno pochopia, aké to tu bolo a že to tu bolo divoké a tí, čo si to pamätajú, si môžu zaspomínať a položiť si otázku, či to tu tak nie je stále, len v nejakom inom šate, zabalené do iného obalu… Ja som rád, že sa vďaka tomuto filmu opäť otvárajú tieto témy. Vyrastal som v Karlovej Vsi, kde má doteraz Róbert Remiáš taký kríž a pamätám si, ako som šiel ako 15-ročný do školy, keď ho tam práve stavali a boli tam tie autá, takže ja to mám na dennom poriadku a som rád, že tento film bude v prenesenom slova zmysle pripomienkou toho celého,“ uviedol 36-ročný Bratislavčan.V snímke sa objavil aj Maroš Kramár, ktorý stvárnil Predsedu. „Predseda nie je veľká postava, nie je to film o ňom, ale o tej dobe a o tom, ako sa vyšetroval ten spomínaný únos. Predseda sa tam len párkrát objaví a to je ten boh, ktorý to celé možno ani nevymyslel, ale dal na to požehnanie. Režisérka ma do filmu vraj obsadila preto, že mám podľa nej podobnú charizmu ako on a že aj mňa ženy vraj milujú,“ zasmial sa herec. „Nerobili sme však dokument, ani sa na toho dotyčného vo filme nepodobám a nesnažil som sa ani používať jeho gestá, ani nič, len som sa pokúsil byť dobrým vodcom, to je všetko,“ priblížil Kramár, ktorý rovnako netají nadšenie zo vzniku snímky. „Ja som rád, že film vznikol a budem rád, keď aj k niečomu pomôže. Mal sa nakrúcať už dávno, ale vyskytli sa rôzne sily a tlaky na to, aby sa táto téma ani neotvárala. Som rád, že sa to podarilo a že sa na to našli peniaze. Myslím, že umelci a kultúra by mali nastavovať zrkadlo dobe, ktorú žijeme a mali by provokovať, takže ja na tom nevidím nič zlé. Viacero ľudí sa ma pýtalo, či sa nebojím o svoj život. Ja neviem, prečo by som sa mal báť, nechápem to vôbec,“ zasmial sa.
O život sa však v jednej chvíli počas nakrúcania bál jeho omnoho mladší herecký kolega David Hartl, ktorého Čengel Solčanská obsadila do úlohy Roba. „Bola to moja prvá skúsenosť s filmom. Videl som, že to nie je až také jednoduché, ako sa možno zdá a na vlastnej koži som si zažil aj najťažší natáčací deň, keď som horel v aute. Boli tam prítomní aj hasiči, kaskadéri a polícia, bolo zabezpečené úplne všetko, aby sa nám nič vážne nestalo. No bol to neopísateľný pocit. Keď sa na to teraz spätne pozriem, tak zisťujem, že sa mi naozaj nemohlo stať nič vážne, no keď som tú scénu šiel točiť, bol som zmierený s tým, že to môže dopadnúť hocijako, tak som sa predtým pre istotu rozlúčil s mojimi najbližšími…,“ opísal svoj strach Hartl. Ako však vzápätí dodal, počas nakrúcania zažil ešte silnejší moment. „Bola to chvíľa, keď som na natáčaní stretol mamu zosnulého Remiáša. Ešte teraz sa mi z toho pletie jazyk. To bolo naozaj silné,“ uzavrel.