Lubor Dohnal
Foto: Febiofest
„Scenárista, dramaturg a režisér alebo, lepšie povedané, autor, ktorého tvorba výrazne ovplyvnila československý film. Bez neho by nevznikli kľúčové rané filmy Juraja Jakubiska či Ela Havettu. Bez neho by sme nemali dokonalú adaptáciu románu Petrolejové lampy. Bol, pochopiteľne, na ťarchu normalizačnému režimu, a tak ako tvorca zakotvil v bavorskom Mníchove, kde pokračoval v umelecky vyhranenej tvorbe. Dnes je jedným z kľúčových pedagógov na pražskej FAMU,“ uvádza programový riaditeľ Febiofestu Přemysl Martinek. Lubor Dohnal sa podieľal na výbere filmov, ktoré v programe festivalu zastúpia jeho tvorbu. Premietať sa bude Archa bláznů, čechovovská adaptácia režiséra Ivana Balaďu, ktorá síce vznikla v roku 1970, ale pre cenzúru sa do kín dostala až o 20 rokov neskôr.V novom tisícročí nakrútil na Slovensku krátkometrážny portrét sklárskeho výtvarníka Pala Macha Sklenené obrazy. Súčasťou Dohnalovho profilu je aj masterclass a špeciálna projekcia Carte blanche, teda voľný výber jedného titulu z dielne jeho súčasných študentov. Lubor Dohnal si na festivale prevezme Výročnú cenu ASFK.
Miroslav Janek
Foto: Febiofest
Český režisér, kameraman, strihač a výrazná osobnosť dokumentárneho filmu. Kariéru začínal na konci 60. rokov, o desaťročie neskôr emigroval do Nemecka a neskôr do Ameriky. „Tam spolupracoval ako strihač s Godfreym Reggiom na krátkej snímke Anima Mundi a na slávnych filmoch tzv. trilógie Qatsi (Koyaanisqatsi, Powaqqatsi, Naqoyqatsi). Po návrate do Česka vytvoril množstvo úspešných dokumentov (Nespatřené, Bitva o život, Chačipe). V roku 2007 dokončil film Občan Havel po tragicky zosnulom Pavlovi Kouteckom. V portrétoch známych osobností pokračoval aj dokumentmi Umanutá a Olga. Koláž archívnych záberov, reportáží a rozhovorov Filmová lázeň (2015) bola Jankovým pohľadom na päťdesiat ročníkov MFF Karlove Vary. Jeho posledný dokument Normální autistický film citlivo zobrazuje päť detí, ktorým diagnostikovali autizmus. Janek sa pokúsil zachytiť problém autizmu z úplne iného pohľadu: neberie ho ako hendikep a deti, čo ním trpia, ako postihnuté, ale práve naopak, ako výnimočné. Týmto filmom nastoľuje otázku, čo vlastne znamená slovo normálny,“ uvádzajú organizátori. Janekov najnovší film získal Cenu českej filmovej kritiky za najlepší dokument.
Radu Jude
Foto: SITA/AP
Mladý rumunský režisér a scenárista spolupracoval po skončení štúdia réžie ako asistent s filmármi ako Costa-Gavras (Amen) či Cristi Puiu (Smrť pána Lazaresca) a popri tom sa venoval aj réžii krátkych filmov. Jeho snímka Lampa cu caciula (2006) sa stala najoceňovanejším rumunským krátkym filmom v histórii a odniesla si ceny z festivalov ako Sundance, San Francisco, Los Angeles, Bilbao, Cottbus, IndieLisboa a mnohých ďalších. V celovečernom filme Radu Jude debutoval v roku 2009 snímkou Najšťastnejšie dievča na svete, ktorú ocenili v Berlíne či na festivale v Sofii. Jeho nasledujúci film Všetci v našej rodine získal hlavnú cenu na Art Film Feste v Trenčianskych Tepliciach a tiež 6 rumunských národných filmových cien. Medzinárodnú pozornosť si Jude získal aj historickou drámou Aferim! (2015), ktorá mu vyniesla berlínskeho Strieborného medveďa za réžiu a pred dvomi rokmi bola záverečným filmom Febiofestu. Tentoraz festival premietne filmárov najnovší kúsok Zjazvené srdcia. Príbeh pacienta s tuberkulózou kostí, ktorého prijmú v lete 1937 do sanatória na brehu Čierneho mora, získal Zvláštnu cenu poroty a Cenu Dona Quijota na MFF Locarno 2016.
