Dominika, predstavte vašu trojicu – ako ste sa stretli so Sorizzom a Markom a ako ste zistili, že spolu môžete vytvoriť zvláštne zoskupenie S Hudbou vesmírnou? Odkiaľ sa poznáte?
Sme traja mladí ľudia, ktorých jednoducho neskutočne baví realizovať svoje nápady. Každý z nás študoval, a jeden ešte študuje, na Vysokej škole múzických umení. Tam som sa spoznala s chalanmi. Oslovili ma s ponukou hrať v klipe ich predošlej kapely. Bola to ich posledná pesnička, ktorá sa volala S Hudbou vesmírnou, a zároveň to bol názov nového zoskupenia. Dalo by sa k tomu poznamenať – každý koniec je nový začiatok.
Kto je šéf kapely? Kto skladá hudbu, kto slová, ako to dávate dokopy a kto šéfuje?
Šéf je Sorizzo. Ale nie, žartujem! Nikto nie je šéf a práve Sorizzo sa čertí, keď mu niekedy poviem: Áno, šéfe! Sme jeden tím a sme kamaráti. Každý má svoj názor, a ten je rovnako dôležitý ako názor toho druhého či tretieho. Dopĺňame sa, aj čo sa textov týka. Hudba je prevažne zo Sorizzovej dielne. Niekedy sa do tvorby zapojí Marek alebo náš basgitarista Janko.
Ste jediná žena v „hudbe vesmírnej“– vyplývajú z toho špeciálne povinnosti alebo výsady?
Myslíte, že v hudbe vesmírnej je žena? Haha. Práve naopak. Berú ma ako jedného z nich. Vybrali si ma do skupiny síce preto, že chceli doplniť zoskupenie niečím nežnejším, ale už dávno zistili, že nie som z porcelánu.
Ako vznikajú vaše pesničky? Ktorá bola prvá a kde ste sa začali prezentovať?
Predstavte si, že sa vám dlho nič nesnívalo, a zrazu máte sen, ktorý si ráno pamätáte a ste z toho nadšená. Ďalší týždeň sa vám snívajú ďalšie a ďalšie sny a potom je zase obdobie, keď sny neprichádzajú. Tak vznikajú naše pesničky. Spontánne. Keď príde dobrý nápad, spravíme text, hudbu, klip a pesnička je na svete. Keď nápad nepríde, nič sa nedeje. Nič nás do toho nenúti. Prvá bola Šírime mladosť a zavesili sme ju na Youtube a našu facebookovú skupinu, ktorá mala vtedy len pár odberateľov – asi našich rodinných príslušníkov a pár kamarátov.
Ako ste prežívali úspech pesničky Je nám teplo? Ako sa zrodila táto pesnička a ako ste k nej robili známy a populárny klip?
Prežívali sme to dosť intenzívne: obrovská radosť aj prekvapenie. Nečakali sme také niečo, a o to viac sme sa tešili. Bolo práve šialené tropické teplo a Sorizzo volal Markovi, aby sme išli točiť klip, že má hudbu. Zobral komp, ja auto, Marek papier a pero a šli sme na miesto, kde dostávame najviac nápadov – tam sme vymysleli text. Na druhý deň sme išli točiť. Výroba klipu od začiatku až po zverejnenie na Youtube trvala štyri dni.
V klipe Je nám teplo prekvapuje účasť českého herca Jirku Mádla. Vraj mal ísť Sorizzo najprv na výlet s ním a s ďalším kamarátom Mirom Mrázom na stredné Slovensko a keďže ste práve nakrúcali tento budúci hit, pozval aj ich. Bol Mádl prekvapený, do akého úspešného projektu sa dostal? Je pesnička známa aj v Česku? Nechcel by s vami ešte niečo robiť?
Vtedy nikto netušil, aký ohlas bude klip mať, ale všetci sme sa pri natáčaní dobre bavili, myslím, že prekvapený bol rovnako ako my. Vraj ho ktosi aj v Česku zastavil na ulici s tým, že: „Vy ste ten z toho klipu – Je nám teplo!“ Neviem, či bude chcieť s nami ešte niečo robiť. Ale nič zlé sme mu neurobili, tak si myslím, že to nie je nemožné.
Zmenila táto pesnička, ktorá mala na Youtube obrovský úspech, váš život? Koľko to bolo zhliadnutí? Je ešte stále populárna?
Život ako taký mi nezmenila, ale posunula moje záujmy novým zaujímavým smerom a priniesla mnoho krásneho. Za tri dni to bolo tuším takmer milión pozretí. Dnes má vyše deväť miliónov a stále si ju ľudia púšťajú a pripomínajú si spomínané horúčavy.
Aj na tom vidno, že ľudia majú radi humor. Ako by ste charakterizovali ten váš?
Radi sa zabávame našou tvorbou a sme radi, ak je niekomu náš humor a štýl blízky a nechá sa trošku nakaziť našou jednoduchosťou a spontánnosťou.
Neubúda vám z humoru pribúdaním rokov? Vydali ste sa, máte dcérku – nemení vás to a neobmedzuje? Je aj váš manžel súčasťou zoskupenia S Hudbou vesmírnou?
Zatiaľ roky ešte nepribúdajú tak rýchlo. Aspoň to nepociťujeme. V tehotenstve som bola trošku opatrnejšia – presnejšie, ja som si myslela, že som stále rovnaká, ale keď som neskôr videla vtedy natočené klipy, vyžarovalo zo mňa niečo iné – také mamičkovské. Ale dnes som zase plná mladistvej energie. Môj manžel nie je oficiálnym členom, ale je oficiálnym kamarátom všetkých členov.
Nedávno ste upútali v celkom inej polohe – ako predstaviteľka Martiny v česko-slovenskom filme Lucie Klein Svoboda Pirko, kde hráte celkom iný typ dievčaťa – je to drastický príbeh o osudoch ľudí, ktorí sú z detského domova a dostanú sa na spoločenské dno. Vaša postava je tam zdrogovaná, znásilňovaná. Ako sa vám, takej veselej a zdravej osobe, hrá v niečom takom?
Presne tak – veselej a zdravej. Vážim si, aký život žijem. Vžiť sa do roly vo filme je ako byť na chvíľu niekto úplne iný. Prostredníctvom mňa môžu ľudia zistiť, čo prežíva takéto dievča z detského domova. Snažila som sa zahrať situácie čo najreálnejšie, ale priznám sa, že netuším, aké to v skutočnosti musí byť.Ste dieťa šťasteny?
Myslím si, že život nie je iba čierno-biely. A ak je človek nešťastný, potrebuje viac sebelásky, nie viac šťastia. Osud si v mojom chápaní vytvárame z veľkej časti sami. Áno, moja mama je Šťastena!
Ako si vás vyberala režisérka Lucie Klein Svoboda? Boli ste na konkurze alebo vás už predtým poznala? Je herectvo vaša hlavná doména?
Áno, bola som na konkurze. Vyštudovala som herectvo, veľmi rada sa mu venujem a chcem, aby to tak ešte dlho bolo. Uvidíme.
Kto vo vašej rodine mal umelecké sklony, po kom máte talent?
Umelecké sklony má podľa mňa výrazne môj otec po svojom otcovi. Dedko hrával na klarinete, saxofóne a husliach, učil na zuške. Ocino hrával na trúbke a tiež vraj istý čas vystupoval v ochotníckom divadle. Neviem o tom viac, ale keby ste ho poznali, dáte mi za pravdu, že umelecké cítenie môžem mať po ňom. Po mamine mám napríklad zmysel pre estetiku a poriadok. Je to nežné stvorenie. Mám staršieho brata, ktorý žije spokojne v zahraničí.
Narodili ste sa v Bánovciach nad Bebravou – tam ste aj vyrastali? Čo vás v detstve a neskôr ovplyvňovalo, najmä – kde ste brali ten humor? Je na Slovensku dosť zmyslu pre humor? Ktorých komikov a aký humor máte rada?
Vyrastala som v Bánovciach aj v Ostraticiach – u babky a dedka. Takže som zažila mesto aj dedinu. Môj dedko je veľký humorista, možno od neho som čosi pochytila, ktovie… Myslím si ale, že všade je dosť humoru, bez ohľadu na krajinu. Len v ľuďoch samotných môže byť humoru málo, je to inak u každého z nás. Často sú najveselší práve tí ľudia, ktorí majú v živote najviac trápenia. Veď to musia niečím vyvážiť.
Vaša popularita stúpa, dostali ste sa do televízie v najsledovanejšom čase – v sobotu večer v relácii Zem spieva. Aké máte ohlasy? Je vám folklór blízky? Môžete sa v relácii dostatočne presadiť podľa svojho gusta?
Zatiaľ som sa stretla s prajným názorom okolia. Rodina nám drží palce, kamaráti tiež. Ten, kto nás nepozná alebo neholduje nášmu humoru, môže sa čudovať, môže byť dotknutý alebo aj nahnevaný. Uvedomujem si, že nevyhovieme každému. Ale budeme robiť, čo nás baví, aj keby sme mali len jedného fanúšika. No ale asi nie v tom najsledovanejšom čase!
Neohrozí popularita vaše kamarátstvo a spoločnú tvorbu v partii S Hudbou vesmírnou? Sláva a z toho vyplývajúce rôzne príležitosti prinášajú obyčajne zoskupeniam problémy. Nebojíte sa aj toho?
Dúfam, že prinesie mnohé, len toto nie. Uvedomujem si, že naše tváre môžu byť časom známejšie verejnosti, ale ak ide o pojem sláva, zaobchádzala by som s ním veľmi opatrne. Budem ho mať radšej doma v šuplíku a pouvažujem každý večer pred spaním, čo to slovo znamená. Úprimne – ešte som na to neprišla.
Dominika Morávková-Zeleníková sa narodila 4. júla 1990 v Bánovciach nad Bebravou. Vyštudovala súkromné konzervatórium v Nitre (odbor hudobno-dramatický), potom VŠMU (herectvo), pôsobí v divadle Astorka – Korzo ’90 a v zoskupení S Hudbou vesmírnou. Diváci ju poznajú aj z rozprávky Johankino Tajomstvo, zo seriálu Divoké kone či z filmu Pirko.