Snímka Jackie však nie je pozvánkou do Bieleho domu, ale do vnútra mladej ženy, ktorá pochovala dve deti a manžela po tom, ako jej postrelený umieral v lone. Jackie je k návštevníkovi zdvorilá, no hranice svojho súkromia si stráži prísnejšie, ako keď po prvýkrát prekročila prah prezidentského sídla…
Toto nie je životopis
Populárneho životného príbehu sa zhostil čilský režisér Pablo Larraín. Autor snímky Neruda, ktorá je nekonvenčným životopisom čilského básnika Pabla Nerudu, sa aj do filmu Jackie pustil s odvahou experimentátora. Jackie nie je nostalgickým filmovým mýtom ani faktografickým zhrnutím najzásadnejších momentov života populárnej ženy. Je skôr štruktúrovanou štúdiou osobnosti, okolo ktorej sa roky vznáša verejný oblak zidealizovaných poloprávd a dohadov.
Scenárista snímky, ocenenej za scenár na benátskom festivale, Noah Oppenheim vyberá najdramatickejšiu životnú udalosť, ktorá jednej z najmladších prvých dám radikálne zmenila svet a nepochybuje, že divák má o legendárnom páre základné informácie. Rozpráva cez optiku hrdinky a ako ústredný motív volí okolnosti príprav prezidentovho pohrebu. Symbolická rozlúčka totiž v danom momente znamenala pre Jackie omnoho viac ako pre ostatný svet. Na jej príbehu sa tak zrkadlí univerzálny stav človeka, ktorý sa ocitá v neznesiteľnom tichu a smutnej samote.
Politické konflikty odvíjajúce sa od smrti prezidenta, manželský vzťah, aj iné fakty známe o rodine Kennedyovcov buď opomína, alebo sa o ne opiera len vtedy, keď ovplyvňujú vnútorný stav a konanie hrdinky. Sústredí sa na daný moment a psychologizáciu postavy.
Konflikty kreslí v náznakoch, drámu nehyperbolizuje, dokonca aj v emocionálne vypätých momentoch je striedmy. Utlmenou emocionalitou postáv a takmer nulovým odkrývaním vzťahov ilustruje, že Jackie bola vo svojom zúfalstve a smútku sama a ako silná osobnosť mu neprepadla, no záujem o príbeh tým ochabuje. Jackie je zaujímavý charakter, ale situácií, kde by to mohla ukázať, je zúfalo málo.
Málo príležitostí ožiť
Jackie je intelektuálny film, premyslene narúša žánrové očakávania a aj na úkor páčivosti odkazuje, že je slobodný. Predsa v ňom však vystupuje hollywoodska herečka Natalie Portman, na ktorej obsadení Pablo Larraín trval. Keď sa cez režiséra Darrena Arronofskeho náhodou dostal k ponuke režírovať film, prijal ju pod podmienkou, že Jackie nebude hrať nikto iný ako Portman. Keď súhlasila, zredukovali scenár a nechali v ňom len obrazy s Jackie.
Portman je profesionálka a perfekcionistka, pri dôkladnom naštudovaní reálneho predobrazu postavy si dala záležať a Jackie sa absolútne odovzdala, no v kontexte mdlého deja pôsobí jej postava často nečinným, nudným dojmom. Larraínovi sa celkom nedarí odkryť vnútorné prežívanie postavy, sám si totiž nastavil mnoho mantinelov. Šikovne sa síce vyhýba nástrahám a úskaliam látky, neheroizuje a nepodlieha sentimentu, no zabraňuje divákovi stotožniť sa s hrdinkou, prežiť s ňou emóciu a dospieť spolu s Jackie k určitému poznaniu či obrodeniu.
Aj keď prejav je plný tichého napätia a mystérie, filmu chýba výraznejší konflikt, ktorý by jej vnútorný boj zviditeľnil. Larraín definuje jej náhlu samotu, no neobjasňuje, čo k zavraždenému manželovi skutočne cítila, neukazuje jej emócie, len zúfalstvo.
Divák cinefil však môže jeho zámery odhaľovať s pôžitkom, no táto hra, ani pôsobivý estetický koncept nestačia na stominútový film. V určitých momentoch týkajúcich sa najmä príprav prezidentovho pohrebu, sa film nepríjemne zacyklí, situácie sú banálne, nezaujímavé a sľubný nástrel v prvých dvadsiatich minútach filmu sa zmení na nepohodlnú nudu. A bez výraznejších výkyvov pokračuje až do konca.
Aj napriek výhradám však prišiel Pablo Larraín s odvážnym konceptom a ukázal, že životopisný príbeh môže byť pre invenčného filmára vzrušujúcim ihriskom, kde sa dajú s konvenciami robiť malé kúzla. Jeho malý experiment teda rozhodne stojí za to.
HODNOTENIE PRAVDY
3 hviezdičky z 5
- Jackie / USA 2016 / réžia: Pablo Larraín / scenár: Noah Oppenheim / hrajú: Natalie Portman, Peter Sarsgaard, Greta Gerwig a ďalší / premiéra: 9. marca
