Chalmovský o nakrúcaní Piatej lode: Deti to museli reálne precítiť

, 19.03.2017 16:00
Piata loď
Vanessa Szamuhelová a Matúš Bačišin ako Jarka a Kristián v snímke Piata loď. Autor:

Pre desaťročnú Vanessu Szamuhelovú bolo účinkovanie vo filme Piata loď hereckým debutom.

Aj keď má režisérka Iveta Grófová bohaté skúsenosti s nehercami, na pomoc s hlavnými protagonistami Vanessou a Matúšom Bačišinom si prizvala asistenta réžie pre prácu s detským hercom. Dôležitú úlohu tak na nakrúcaní zohral Milan Chalmovský – herec autorského divadla SkRAT, ktorý pracuje aj ako klaun v občianskom združení Červený nos.

Iveta Grófová Chalmovského oslovila, aj keď zatiaľ za sebou obdobnú skúsenosť nemal. „Pracujem ako zdravotný klaun, s detským divákom som preto v úzkom kontakte a už ako dieťa som účinkoval v divadelných inscenáciách aj v jednom filme, keď som bol približne vo veku Matúša, takže si pamätám, aké to bolo,“ hovorí Chalmovský.

Boli aj krízy

Jeho úlohou vraj bolo starať sa o deti a počas čakania ich na herecký výstup pripraviť. „Aj keď boli pred kamerou, stál som nablízku ako psychická podpora.“ Rodičia detí neboli na nakrúcaní prítomní, Chalmovský preto okrem iného dával pozor aj na to, aby boli na pľaci v bezpečí.

Režisérke pomáhal aj pri naštudovaní ich situácií. „Keď bolo treba dostať deti do požadovaného psychického a emocionálneho stavu, snažil som sa im situáciu priblížiť ich jazykom. Boli vlastne neherci, preto sme si museli nájsť určitý slovník a spôsob komunikácie. Výrazom, aké používajú profesionáli a sú známe deťom, ktoré majú skúsenosť s dramatickou výchovou, nerozumeli,“ vysvetľuje Chalmovský.

Dôležité bolo podľa neho nadviazať dôverný vzťah a skamarátiť sa, aby nakrúcanie nebolo o príkazoch, ale o spoločnom rešpektovaní sa. Chalmovský sa snažil motivovať deti priateľsky, humorom, no pripúšťa, že niekedy museli byť s režisérkou aj prísnejší. „Mali to ťažké, museli sa prispôsobovať štábu, no zvládli to perfektne.“ Podľa neho to nebolo ľahké nakrúcanie, hlavne pre Vanessu, ktorá je takmer v každej scéne a mala vyše 60 natáčacích dní. „Boli aj krízy, keď sa skrátka nedalo točiť, tak sa nedalo. Riešili sme to tak, že sme záber zopakovali na druhý deň.“

Oproti suverénnej Vanesse pôsobí Matúš rovnako hanblivo a krehko ako jeho postava z filmu. „S Vanessou sme si k sebe našli cestu okamžite, ale aj s Matúšom to išlo veľmi rýchlo.“ Pred nakrúcaním mal štáb trojdňové sústredenie na Šírave, aby sa zoznámili. „Vzal som tam bedminton a ukázal deťom fóriky, čo používam v nemocnici ako klaun, a už to bolo.“

Ťažšie to vraj bolo po čase, keď opadlo nadšenie z novej skúsenosti. „Po dvoch týždňoch sa z natáčania stane rutina, ráno vstanete, cez deň ste na pľaci, večer sa utekáte vyspať, aby ste ráno mohli zase vstať a navyše cez prázdniny. Bolo to náročné, často sme deti potrebovali na natáčaní udržať určitý čas a scény museli opakovať. Síce ich herecky zvládli päťkrát dobre, no technické detaily, ktoré museli byť dokonalé, neboli úplne doladené. Museli sme nájsť spôsob, ako ich motivovať, aby v sebe našli energiu opakovať výstupy. Niekedy výborne zahrali na prvú a druhú, no na tridsiatu, keď sme už mali všetko technicky ,zmáknutéʻ, to už išlo ťažšie.“

Ako sa nakrúca s bábätkami

Špecifická bola aj práca s bábätkami. „Keď spali, museli sme čakať, kým sa zobudia, a keď mali v zábere spať, museli sme vyčkávať, kým naozaj zaspia,“ spomína Milan Chalmovský. A ako sa deti naučili s batoľatami manipulovať? „Bol to veľmi reálny proces. Keď Vanessa prvýkrát pristúpila k bábätkám, naozaj nevedela, ako ich má držať, bála sa, že jej vypadnú z ruky, ale ich mamička bola vždy po ruke. Počas čakania sa mohli spolu hrať a strach sa po nejakom piatom dni prirodzene vytratil.“

Vanessa a Matúš nečítali scenár ani knihu a texty s replikami dostávali väčšinou tesne pred nakrúcaním. „Pre stvárnenie postavy nie je až také dôležité poznať celý príbeh, my sme sa ich snažili dostať do konkrétnych situácií a vysvetliť im, o čo v scéne ide, prečo sa ich postava správa tak, ako sa správa. Príbeh filmu nie je zvratovo príliš komplikovaný, viac išlo o čo najautentickejšie herectvo a dôležité bolo, aby herecky neprehrávali, nepredstierali emócie, ktoré im nie sú prirodzené. Neukazovali sme im, takto to zahraj, ale snažili sme sa, aby situáciu pochopili, precítili a dostali sa do rozpoloženia postavy.“

Rozprávanie príbehu je podľa Chalmovského umiernené, deti sú väčšinou samy alebo pred niečím utekajú. „Nie sú tam náročné dialogické scény, skôr je to o ich vnútornom prežívaní a prirodzenom výraze.“ Komplikovaný podľa neho teda nebol dej, ale vyjadrenie emócií. Keď mali hrať smútok, strach alebo, že sa majú rady, do týchto stavov sme ich s Ivetou Grófovou reálne na tú chvíľu dostali. Viedli sme ich dovtedy, kým to reálne necítili," uzatvára Milan Chalmovský.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Piata loď #nakrúcanie #Milan Chalmovský
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk