Ševčík a spoluautor scenára Petr Kolečko sa inšpirovali biografickou knihou Pavla Kosatíka Masaryk: Pravdivý príbeh. Jana Masaryka zobrazili ako rozporuplnú osobnosť a aktéra dôležitých dejinných udalostí, ktoré formovali vývoj nielen československej histórie.
Ševčík selektívne vyberá z Masarykovho života úzke obdobie, ktoré je z hľadiska československých dejín najdramatickejšie, aby na jeho pozadí preveril hodnoty a postoje hrdinu a odkryl charakter excentrika s rozorvanou dušou.
V životopisnej snímke o impulzívnom bonvivánovi s obrovským darom reči a neuveriteľne košatým životom skladá romantizujúci obraz rozorvaného hrdinu, ktorý sa v kľúčovom momente prejaví ako bojovník za správnu vec. Dejiny a profesia navyše urobili z Masaryka nedobrovoľného exilanta a krehký samotár trpel vykorenenosťou omnoho viac, ako si pripúšťal.
Vývoj udalostí vojnových 40. rokov sa ho ako ministra zahraničných vecí a syna zakladateľa republiky Tomáša G. Masaryka dotýkal nielen profesijne. Zastávajúc významný politický post čelil, aj napriek dobrým výsledkom svojej práce, podceňovaniu a jeho duševnú stabilitu narúšala samota a nesplnená túžba stať sa umelcom.
Snímka Masaryk je bez debaty dielom zručných filmárov, Ševčík je medzinárodný tvorca a presne odhadol úskalia látky. Film je zrozumiteľný aj pre diváka s vedomostnými medzerami a v historických súvislostiach sa hravo zorientuje aj mladý či zahraničný divák. Režisér sa zaobišiel bez zbytočnej popisnosti, necháva na divákovi, aby si na prípadné otázky dohľadal odpovede a špekuláciám sa vyhýba aj v súvislosti s Masarykovou záhadnou smrťou.
Príbeh pracuje so skratkou a zovšeobecnením, väčšina postáv tak dostala archetypálne „uniformy“, Masaryka nevynímajúc. Je síce pomerne plasticky vykreslený, no chýba mu hlbšia psychologizácia. V zásade neprekročí všeobecný, zidealizovaný obraz hrdinu trpiteľa, ktorý svoj vnútorný rozkol maskuje cynizmom a sebadeštrukciou. Filmu navyše chýba výraznejší nápad, Ševčík sa vyhýba tajomným chodbám a vsádza na overené triky. Divákovi ani príbehu však jeho opatrnosť v zásade neubližuje. Masaryk totiž nie je artový film, aj keď autorská interpretácia hrdinu a jeho osudu je štylizovaná.
Režisér sa sústreďuje na určitý úsek Masarykovho života a jedným z hlavných motívov príbehu je jeho pobyt v psychiatrickej liečebni – duševná choroba je akýmsi katalyzátorom a ospravedlnením jeho zlyhaní. Masarykovu nežnú polohu a dospievanie k zaslúženej harmónii zas reflektuje začínajúcim vzťahom s newyorskou novinárkou.
Hlavne opatrne
Film je prepracovaný do detailov – počnúc scenárom, dynamickou hudbou a atraktívnymi tanečnými scénami, končiac kostýmami a silnou vizualitou, ku ktorej výrazne prispel kameraman Martin Štrba. Bezkonkurenčné je aj medzinárodné herecké obsadenie na čele s Karlom Rodenom, ktorý sa v postave doslova rozpustil a jeho filmové „zrastanie sa“ s Masarykom nemá na svedomí iba hercova drastická fyzická zmena.
Masaryk je reprezentatívny film schopný medzinárodnej konkurencie. Autorskú odvahu však v tomto prípade zabíja remeselná prísnosť a preto môže byť pre niektorých nudným kinom. Jan Masaryk je totiž univerzálnym „vojakom“ a príbeh presne vyskladanou scenáristickou schémou, ktorá je síce bezchybná, no v mnohom neprekvapí. Klasickému príbehu s happy endom dominujú emócie a napätie, nie vždy však úplne zafungujú. Niektoré momenty navyše šuštia papierom, najmä kľúčová scéna, keď Masaryk odmietne ponuku odísť z Anglicka a vyhraní sa voči jedinému priateľovi – psychiatrovi Steinovi je nepresvedčivá.
Masaryk je aj napriek výhradám skvelým dôkazom, že východoeurópska filmová produkcia za Hollywoodom v ničom zaostáva a slovenský divák má ďalší dôvod odísť z kina nielen spokojný, ale aj hrdý.
Hodnotenie Pravdy
4 hviezdičky z 5
- Masaryk / Česko, Slovensko 2016 / réžia: Julius Ševčík / scenár: Petr Kolečko, Alex Koenigsmark, Julius Ševčík / hrajú: Karel Roden, Hanns Zischler, Oldřich Kaiser a ďalší / premiéra: 23. marca