Recenzia: Ghost in the Shell – v tejto schránke ducha nenájdete

Rupert Sanders si získal medzi filmármi meno ako oceňovaný režisér veľkovýpravných reklám pre značky Puma, Nike či Adidas, aj ako zručný inovátor v používaní hi-tech a počítačových efektov. Práve na neho padla réžia očakávaného remaku kultového rovnomenného animáku z roku 1995 Ghost in the Shell – adaptácie jedného z najslávnejších japonských manga komiksov. Slávna predloha, zručný režisér a dokonca ani krása Scarlett Johanssonovej Ghost in the Shell nezachránili pred tým, aby sa z neho stala podpriemerná nuda.

Ghost in the Shell je vizuálne oslnivou, no zúfalo bezduchou reklamou na peknú tvár Scarlett Johanssonovej v úlohe Japonky (!) Motoko – vylepšenej super robotky s ľudským mozgom. Sanders dostal do rúk zaujímavú látku s potenciálom, rafinovanú zbraň mal však nabitú slepými nábojmi. Film má totiž absolútne nezvládnutý scenár, neujasnenú hlavnú myšlienku a rozpadnutý dej so zúfalo slabým konfliktom. Nezaujímavé vzťahy navyše útočia na diváka preexponovanou pseudoemociona­litou, ktorá vyznieva smiešne. Hlavná hrdinka Major, „duch v schránke“, je nemastná-neslaná, plochá postava, ktorej výnimočnosť a dôležitosť pre ľudstvo zdôrazňujú len repliky, nie činy.

Kyberpunkový svet blízkej budúcnosti je vystavaný na farebne bizarných prvkoch. Pôsobivú kameru, neokukanú architektúru scén, cool kostýmy, svojský imidž hlavných hrdinov aj Sandersovu vynaliezavosť však prebíjajú negatíva – plytký a nezaujímavý príbeh.

Scenáristi nedokázali vytvoriť plastickú atmosféru, akú má napríklad noirová komiksovka Sin City: Mesto hriechu, kultové sci-fi Blade Runner či postapokalyptická utópia Mad Max. Japonské mesto budúcnosti je preto umelou maketou, kde sa pešiaci pohybujú bez presvedčivých a často žiadnych motivácií. Takmer celú prvú polovicu filmu tápame, o čo vlastne ide, a keď konečne príde konflikt a Major odhalí, ako to s ňou naozaj bolo, zistíme, že vlastne nešlo o nič. Prvú hodinu filmu tak môžeme pokojne zahodiť do koša, ako zbytočne pretiahnutú expozíciu, ktorá nič zásadné nerozohrá.

Ghost in the Shell je remeselne zvládnutý, počítačovými trikmi vyšperkovaný film, ktorý však neprináša nič nové, ba práve naopak, zakopávajúc o podpriemerný príbeh paradoxne odhaľuje, že rovnomenný kultový animák, od ktorého si prepožičal hlavnú zápletku a niekoľko scén, bol možno len prehnane nafúknutou bublinou a zástupy fanúšikov si získal tým, že prišiel v správnom čase s niečím novým (kyberpunkový svet).

Je teda škoda, že prednosti filmu ako pôsobivý vizuál, počnúc počítačovou animáciou, premyslenými kamerovými kompozíciami, končiac Johanssonovej krásnou tvárou, a soundtrack, na ktorom sa podieľal aj Tricky či DJ Shadow, zatienila neschopnosť scenáristov vyťažiť z látky príťažlivý príbeh a to, čo tvorcovia nepretržite akcentujú, bohužiaľ, len replikami postáv, ducha.