Slovenský film o ukrajinských imigrantoch mieri do Cannes

Film mladého študenta VŠMU, Michala Blaška, zabojuje v súťažnej sekcii Cinéfondation. Každoročne sa do nej hlási vyše 2 400 študentských filmov.

12.04.2017 14:00
Atlantída, 2003 Foto:
Záber z filmu Atlantída, 2003.
debata

Zvečnil príbeh mladej Ukrajinky, ktorú jej priateľ počas ilegálneho prechodu cez slovenské hranice „vymenil“ s pašerákmi za pas do vysnívaného Nemecka. Mladý režisér Michal Blaško teraz dostal pozývací list na jeden z najprestížnejších festivalov sveta. Jeho študentský film Atlantída, 2003 je oficiálne potvrdený reprezentant slovenskej kinematografie v programe blížiaceho sa 70. ročníka prestížneho festivalu v Cannes. Bude súťažiť v sekcii Cinéfondation, jednej z najvýz­namnejších súťaží krátkych filmov na svete.

"Všetci zo štábu sme tajne dúfali v svetovú premiéru na jednom z väčších festivalov. A fakt, že film zaujal a bol vybratý práve do Cannes, je tou najväčšou odmenou. Je zároveň dôkazom, že sa môžeme kvalitatívne porovnávať so zvyškom sveta. Cítime sa tým silne poctení,“ povedal študent Vysokej školy múzických umení Michal Blaško. Atlantída, 2003 je jeho bakalárskym filmom, vznikol v produkcii bratislavskej FTF VŠMU a pražskej FAMU.

Michal Blaško
Michal Blaško Michal Blaško

Martin a Denisija, mladý ukrajinský pár. Snívajú o tom, že sa dostanú do Nemecka. Do krajiny, kde nikde neboli, do krajiny, kde sa však žije ako v rozprávke. Napovedajú tomu aj články v nemeckom magazíne, ktorý si Denisa s radosťou číta v starom aute, kým Martin šoféruje so svojim tajomstvom medzi výmoľmi na ceste k hraniciam. Plazia sa v lesoch, spia skrývajúc sa v aute, až sa im napokon podarí ilegálne prejsť cez „zelené hranice“ z Ukrajiny na Slovensko. Sen je už na dosah. Je však rok 2003, štyri roky pred vstupom Slovenska do Schengenu. A kým v súčasnosti je hranica medzi našim východným susedom jednou z najstráženejších v celej Európe, vtedy ešte slúžila ako prekypujúca križovatka nekalých obchodných ciest pašerákov cigariet, alkoholu aj bieleho mäsa. Martin je odhodlaný obetovať pre svoj sen o lepšom živote všetko. Dokonca aj svoju priateľku.

Nápad na film vznikol v hlave režiséra i scenáristu ešte pred jeho nástupom na VŠMU, keď v novinách čítal rozhovor s mladou Ukrajinkou, ktorá sa na Slovensko dostala ilegálne spolu s priateľom. Ten ju však po prechode cez hranice zradil, čo ju donútilo robiť tri roky prostitútku.

„Fascinovala ma skutočnosť, že niekto, komu plne dôverovala a kto s ňou prežil nielen ten náročný prechod, ale aj spoločný čas predtým, ju zradil a chladnokrvne opustil. Zaujímala ma dilema, ktorú musel ten muž predtým riešiť, váhania, výčitky svedomia a či si to celé nechcel v určitom momente rozmyslieť a rozhodnúť sa inak. Rovnako ma však zaujímal charakter toho dievčaťa a to, čo musela cítiť v momente, keď bola predaná,“ vysvetlil Michal Blaško.

Spolu s kameramanom Adamom Machom z FAMU sa snažili o čo najautentickejšie zobrazenie udalostí, lokácie preto hľadali nielen na Slovensku, ale aj v Česku, Poľsku a na samotnej Ukrajine.

Súťažná sekcia Cinéfondation je súčasťou prestížneho festivalu od roku 1998 a je zameraná na prezentáciu filmových škôl a objavovanie nových talentov. Každoročne sa do nej hlási vyše 2400 študentských filmov, vybraných je 15 až 20 krátkych a stredometrážnych snímok z filmových škôl po celom svete.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Cannes #Michal Blaško