Kuriózne je, že kým Jiří Menzel hrá vo filme tlmočníka, v skutočnosti musí so slovenčinou a s nemčinou bojovať a doslova sa „drviť“ jednotlivé vety. Priznal, že sám zo seba má hlavu v smútku, pretože v ani jednom z pre neho cudzích jazykov nie je doma, slovo čučoriedka, ktoré väčšinou robí Čechom problémy, však dokáže povedať takmer dokonale.
Spája ich minulosť
„Je to film o dvoch osemdesiatročných dôchodcoch, rakúskom a slovenskom, ktorí sa rozhodnú, že precestujú Slovensko. Pri ceste si ujasňujú svoj vzťah k životu, majú spoločné body z minulosti, ktoré ich spájajú,“ vysvetlil režisér Martin Šulík. Hlavné postavy filmu precestujú Slovensko od Bratislavy až po Ružomberok, aj celé stredné Slovensko, pretože časť ich minulosti sa spája s vojnou a udalosťami, ktoré sa odohrali počas vojny. Filmári hľadali prostredie, ktoré je na Slovensku zaujímavé, aj preto sa im páčila kompa pod Strečnom a rozhodli sa, že bude tiež účinkovať vo filme. Z Tlmočníka už majú nakrútenú polovicu. Druhá polovica sa bude nakrúcať v máji. „Chceli sme zachytiť jarnú prírodu na Slovensku, čo sa nám aj podarilo, pretože jar je teraz taká premenlivá, takže sme zažili všetky možné druhy počasia,“ hovorí Šulík.
Jiří Menzel, ktorý stvárňuje jednu z hlavných postáv, pôvodne nemal vo filme hrať. „Nedávno som ešte sedel v pokoji a v pohode doma a naraz prišiel môj starý kamarát Martin Šulík a hovorí mi, že chce, aby som hral v jeho filme, pretože herec, ktorý mal hrať moju rolu, ochorel. Tak rýchlo hľadali náhradu a spomenuli si na mňa. Žena ma prehovorila, aby som to vzal, pretože nerada vidí, keď sa flákam. Tak som súhlasil a až potom som zistil, že som naletel, pretože mám hrať človeka, ktorý vie perfektne nemecky a slovensky a ja neviem ani jeden z týchto jazykov,“ priznáva s úsmevom Jiří Menzel. „Po slovensky rozumiem, ale akonáhle mám po slovensky hovoriť, veľmi mi to nejde. Musím sa to preto učiť, rovnako ako nemčinu,“ vzdychol si režisér filmov Ostře sledované vlaky či Vesničko má středisková.
To, že Jiří Menzel so slovenčinou bojuje, potvrdzuje aj Martin Šulík. „Má ťažšiu pozíciu ako rakúsky herec, lebo ten hrá len vo svojom rodnom jazyku, zatiaľ čo Jiří Menzel hrá vo dvoch cudzích jazykoch. Takže hrdinsky bojuje.“
Nechcú ho dabovať
Jiří Menzel sa musel všetky repliky doslova nadrviť, aby ich vedel vyslovovať správne. „Režisér ma nechce dabovať, hovorí, že mám charakteristický hlas, ale to je práve ten ,malér', pretože je z toho počuť, že nemecky neviem a slovensky tiež nie, pretože slovenčina je veľmi mäkká a pekná reč a nám tvrdým Čechom to veľmi nejde. Slováci sa lepšie naučia po česky, ale my Česi sme takí nejakí ,natvrdlí',“ smeje sa Menzel. Vraví, že filmári sú veľmi trpezliví a nič mu nevyčítajú. „Mám ešte problém s tým, že moja hlava je dosť tvrdá, naučím sa to dva dni dopredu a aj tak to na tretí deň zabudnem, ale čučoriedka viem čo je, to je ,třešeň' (čerešňa),“ smeje sa. Vraví, že vie, aj čo znamená cintorín a olovrant, pretože v detstve chodil do Tatier, kde spoznal množstvo pekných slovenských slov. Tiež priznáva, že si veľmi rozumie so svojím hereckým kolegom Petrom Simonischekom a obdivuje ho ako herca aj ako človeka. Simonischek sa v poslednom čase zviditeľnil vďaka hlavnej úlohe v európskom filme roka Toni Erdmann, ktorý získal aj oscarovú nomináciu.
„Peter Simonischek je skvelý, je to veľká hviezda číslo jeden v Európe, a napriek tomu, že by mohol byť namyslený, je veľmi pokorný a dobrý. Prekvapilo ma aj, že je veľmi priateľský. Má krásne oči, také láskavé. Je obor, má najmenej dva metre, vyzerá veľmi robustne, ale v skutočnosti je krehký. Nie som dievča, takže ho môžem obdivovať bez akýchkoľvek bočných úmyslov,“ hovorí Jiří Menzel.
Zľakol sa scenára
Keď prvýkrát nahliadol do scenára, vraj sa zľakol. „Hovorím si, preboha, stále mi to nešlo do hlavy, že sú tam od začiatku do konca iba dvaja herci, tam nie je žiaden zamilovaný pár, žiadne pekné dievča, žiadna smiešna scéna, vravím si, oni sa zbláznili, ako chcú, aby na to chodili ľudia do kina. Ale keď som to dočítal do konca, začal som závidieť Šulíkovi ten scenár, pretože je to veľmi pekné. Je to o zmierení,“ dodáva s tým, že obaja hlavní hrdinovia majú dôvod nemať sa radi. Slovensko sa mu páči, jediné, čo mu tu však chýba, je jeho rodina. „Prišli sem za mnou na chvíľku dievčatá, ale je mi bez nich smutno,“ dodáva Menzel.
Peter Simonischek vraví, že scenár sa mu veľmi páčil, inak by do filmu nešiel. Páči sa mu aj na Slovensku. „Veľmi dobre a priateľsky ma tu prijali, sme v krásnej krajne.“ Scenár filmu sa mu podobne ako Jiřímu Menzelovi vryl do srdca. „Obe hlavné postavy sú starší páni a práve v tomto vyššom veku ich trápi otázka, ktorá sa týka ich rodičov. Muž, ktorého hrám, chce vedieť, čo všetko jeho otec spáchal počas 2. svetovej vojny. Syn obete a syn páchateľa sa tak o generáciu neskôr zblížia,“ prezradil Simonischek. Jiřího Menzela predtým poznal a vedel, že je významná osobnosť, ale viac na Slovensku ako u nich v Rakúsku. „Je zaujímavé vidieť, ako ho všetci spoznávajú a pýtajú si od neho autogramy. Je veľmi silnou osobnosťou, ale je aj veľmi srdečný a predovšetkým veľmi humánny,“ dodáva Simonischek.
Film Tlmočník by sa mal dostať do distribúcie na jar budúceho roku. Okrem Simonischeka a Menzela si vo filme zahrajú aj Zuzana Mauréry, Judita Hansman, Karol Šimon či Eva Kramerová známa ako Evelyn.
