„Už v prvej sérii som sa usiloval o to, aby bol vedľajším produktom seriálu Až po uši pražský bedeker – prehliadka miest, ktoré považujem za pekné, špecifické a architektonicky pozoruhodné. Preto sme sa rozhodli situovať scénu tlačovky pri príležitosti vydania Šárkinej knihy sem – do unikátnej vzducholode v galérii Dox,“ hovorí režisér Jan Hřebejk, ktorý v týchto dňoch finišuje nakrúcanie druhej série populárneho romantického seriálu o moderných mestských tridsiatnikoch Až po uši (2014). Spoločnosť HBO ním pokračuje v pôvodnej tvorbe.
Hlavnú hrdinku – emancipovanú a večne nespokojnú Šárku v ňom stvárnila Aňa Geislerová. Peripetie s láskou jej do hektických dní vnáša Jiří Havelka ako seriálový Jakub a rad ďalších obľúbených českých a slovenských hercov.
Sedíme v Hřebejkovej alternatívnej pracovni – malom karavane zaparkovanom vo dvore pražskej galérie Dox, kam si režisér odskočil od nakrúcania. Povinnosti sa mu však pripomínajú – na malom stolíku v strohom karavane ležia rozpracované storyboardy, Hřebejk je však sympaticky uvoľnený a o svojej práci rozpráva bez veľkolepých gest.
„Aby sme sa neopakovali, druhá séria sa odohráva v zime a nakrúcali sme v holešovickom prístave. Je to zaujímavý, starý industriálny objekt, nachádza sa na prahu novej výstavby, mení sa.“ Terajšiu starú podobu prístavu by chcel v seriáli zakonzervovať, podobne ako ďalšie miesta, ktorých charakter sa pod vplyvom urbánnych zásahov v meste pravdepodobne zmení. „Je to konverzačná komédia, preto sa snažím vyťažiť z lokácie,“ priznáva.
Foto: HBO EUROPE ZUZANA PANSKA
V príbehu zohrá dôležitú úlohu hausbót. „Chceli sme, aby zostala kontinuita s prvou sériou, kde sme sa pohybovali okolo rieky. Praha je z nej pozoruhodná. Sám bývam na hausbóte, no prostredie holešovického prístavu nepchám do seriálu preto, že ho osobne poznám. V oblasti, kde bývam, sú niektoré miesta málo známe aj Pražanom, prístav je momentálne stavenisko, kam nemajú ľudia prístup,“ hovorí Hřebejk a dodáva, že by chcel prispieť k osvete a ukázať netypické pražské zákutia, aj keď centrum Prahy s ikonickými mostmi do jeho bedekra zapadá tiež.
Inak ako Izraelčania
Izraelská predloha, z ktorej seriál Až po uši vychádza, podobným spôsobom dokumentuje mesto Tel Aviv. „Tam bol zámer ukázať univerzálne, "šmrncovné“ mesto so štýlovými barmi a námestiami. Oproti izraelskej predlohe sme sa posunuli aj žánrovo, od telenovely k romantickej komédii, v druhej sérii až k sitcomu," vysvetľuje Hřebejk. Každá zahraničná verzia si podľa neho našla svoju líniu, maďarská je, naopak, psychologicko-realistická. Prekvapuje ho, že v Izraeli seriál nepokračuje, zatiaľ čo v Rumunsku, Maďarsku a v Česku si záujem divákov prirodzene vypýtal vznik ďalšej série. Niektoré postavy z pokračovania príbehu o moderných vzťahoch vypadli, no nahradia ich čerstvé motívy a nové herecké tváre.
„Niektoré veci sa už v scenári nevyskytujú – ako reklamná agentúra, v ktorej hlavní hrdinovia pracovali. Zomrela postava mamičky, ktorú hrala Jana Švandová, nepokračuje postava Jaromíra Hanzlíka. A tým, že sa druhá séria odohráva v zime, nie je dôraz na rieku a nábrežie, spojnicou je však loď, na ktorej príbeh vyvrcholí, a holešovický prístav.“
Scenáristky Iva Klestilová a Tereza Dusová vyšli z pôdorysov postáv izraelskej predlohy a urobili posuny, ktoré boli pre autorov pôvodného seriálu prípustné. Jedným z nich bolo aj obsadenie herečky v stredných rokoch Ani Geislerovej. Jej postava bola v pôvodnom seriáli podľa Hřebejka „mladučká Barbie“. „Šárka je bezdetná, slobodná a vyvstal nám pri nej motív tikajúcich biologických hodín. Postava Milana – manžela, ktorý podvádza svoju ženu, je vyslovene komediálna figúrka a z nepríjemnej bývalky Markéty (Lenka Krobotová) sme tiež urobili kreatúru pre potreby nášho žánru.“
Humor sa už núkal sám
„Zatiaľ čo v prvej verzii sme niektoré situácie posúvali do humornej polohy na pľaci – napríklad dialógy medzi Jakubom a Šárkou boli z veľkej časti improvizáciou – scenár druhej série s humorom už počítal. Tereza Dusová sama ponúkla komediálne riešenia situácií, čo v prvej sérii nebolo,“ prezrádza režisér a dodáva, že je na konci nakrúcania s dobrým pocitom z toho, že sa nič nepokazilo.
„Z celej škály toho, čo robím, ma komédia baví najviac. Príbeh postáv o čosi mladších odo mňa je mi blízky. V ich problémoch som doma. Našou ambíciou je, aby to bola veľká zábava, no situácie sú vážne a každý, kto niečo podobné prežíva, to vie. Všetky banality a paradoxy, ktoré sa postavám dejú, chceme zosmiešniť, no podstatné je, aby mali reálny základ a ľudia si vedeli povedať: toto mám podobne.“
Podľa scenáristky Terezy Dusovej je jej scenár „niekoľko metrov nad zemou, Jan Hřebejk je v stratosfére a herci sú na úplne iných planétach. Ja im niečo ponúknem a oni to ďalej vyvíjajú svojím smerom“, priznáva scenáristka a dodáva, že scenára sa na pľaci striktne nedržia a do komediálnej polohy ho už v prvej sérii posunul predovšetkým režisér.
Napísať naozaj smiešnu komédiu je však poriadna „makačka“. „Strieľam naslepo. Stane sa, že sa mi zdá niečo veľmi vtipné, no ostatní sa na tom nesmejú a, naopak, niečo, čo sa mi zdalo banálne, zožalo úspech.“ V Česku sa podľa nej nezhodnú všetci ani na tom najmenej neškodnom cimermanovskom humore.
Lezie jej na nervy
„S postavou niečo mám aj nemám spoločné. Ľahko sa mi hrá civilná, odľahčená poloha, no veľmi jej nerozumiem. Je to typ, ktorý nikdy nie je spokojný. Je sympatické, že sa nezastavuje, no keď máte dookola hrať, že sa o niečo usiluje a keď to dosiahne, začne na tom hľadať všemožné chyby, rozčuľuje vás to,“ hovorí úprimne Aňa Geislerová o vzťahu k seriálovej postave Šárke. Má za sebou polovicu natáčacieho dňa a spolu s celým štábom dlhé minúty čakania na slnko, ktoré sa takmer celý deň rafinovane skrývalo za oblaky. „Je to moja obľúbená postava, ale keby bola mojou kamarátkou, občas ju preplesnem. Nie fyzicky, ale v zmysle: preboha, preber sa, veď všetko dobré máš!“
Ako hľadá cestu k hrdinke, s ktorej motiváciami sa úplne nestotožní? „V druhej sérii to už až tak neriešim. V prvej to však bolo dosť ťažké, nechápala som, prečo to a to hovorí, prečo to a to robí. Kľúčom je akceptovať, že takí ľudia sú, že hrám takýto typ postavy a rozumieť jej,“ vysvetľuje herečka a dodáva, že by ju potešilo, keby bola Šárka podivnejší charakter. „Niektoré postavy v seriáli sú až karikatúry, čo je veľmi zábavné a mám pocit, že tá moja Šárka je na hranici ľahšej nudy. Bavilo by ma hrať ešte odľahčenejšiu polohu,“ hovorí Aňa Geislerová, ktorá s Hřebejkom spolupracovala aj na trilógii Záhradníctvo a prvý diel Rodinný priateľ bude mať českú premiéru už tento týždeň.
Rozhovor s ňou sa spontánne zvrtne aj na film Jana Svěráka Jízda (1994), kde stvárnila Geislerová jednu zo svojich prvých veľkých úloh a rozhodne patrí medzi najkrajšie české snímky. „Bol to zvláštny, krásny mesiac nakrúcania, je to tak veľmi dávno, že to začína mať sentimentálny nádych. Je to záznam určitého životného obdobia. Na moje filmy sa pozerám inak, nevidím tie scény ako vy, ja vidím, ako sme ich nakrúcali, čo sme pri tom prežívali. Sú to pre mňa filmové denníky. V Jízde som úplne iný človek, vidím cudzie dievčatko. Ten film mám veľmi rada,“ uzatvára herečka.
Desaťdielna séria Až po uši bude mať premiéru v televízii HBO na jeseň.
