V poradí už 52. ročník festivalu, ktorý sa začne 30. júna a potrvá do 8. júla, si pripomenie aj storočnicu narodenia spisovateľa a scenáristu Jiřího Brdečku.
Chce vdovu namiesto Jessie
Václav Vorlíček, ktorý si získal priazeň divákov svojimi rozprávkami a komédiami, vytvorenými často v tandeme so scenáristom Milošom Macourkom, získa na festivale Cenu prezidenta MFF KV za umelecký prínos českej kinematografii. Vorlíčka, ktorý má vo svojej filmografii snímky ako Dívka na koštěti, Tři oříšky pro Popelku, Jak utopit Dr. Mráčka či Což takhle dát si špenát by si festival slovami jeho prezidenta Jiřího Bartošku rád uctil premietnutím komiksovej paródie Kdo chce zabít Jessie? Povedal však, že si počká na želanie režiséra. Sám Vorlíček by radšej než svoju prvú spoluprácu s Macourkom, ktorú ocenili aj v Locarne a Američania zvažovali, že spravia jej remake, videl iný film. „Bol by som najradšej, keby mi vo Varoch premietli Pane, vy jste vdova!“ povedal režisér portálu idnes.cz. „Je to film, kde sme v žánri bláznivej komédie zašli asi najďalej. Vtip na vtip, ,vtákovina‘ strieda ,vtákovinu‘, vybláznili sme sa tu ako hádam nikdy,“ dodal režisér.
Film Pane, vy jste vdova! začali s Milošom Macourkom vymýšľať práve na festivale v Karlových Varoch. „Vrátili sme sa do Prahy, a keď krátko nato prišli ruské tanky, rozhodli sme sa, že aspoň v našej komédii zrušíme armádu,“ dodal Vorlíček pre idnes.cz. Na spoluprácu s Macourkom spomínal aj v rozhovore pre časopis Reflex. „Niekedy sme mali aj veľmi ostré hádky, ale väčšinou mali svoj zmysel. Scenár k filmu Pane, vy jste vdova! prešiel asi šiestimi verziami v hádkach aj v rehote. Teší ma, že tie naše filmy držia dodnes pohromade a bavia divákov aj po štyridsiatich rokoch,“ povedal filmár, ktorý si viacero generácií detských divákov okrem rozprávok získal aj televíznymi seriálmi ako Arabela, Létající Čestmír či Křeček v noční košili.
Vorlíček je ako režisér podpísaný aj pod rozprávkou Princ a Večernica, ku ktorej napísal scenár Jiří Brdečka. V decembri uplynie sto rokov od jeho narodenia a festival vo Varoch si spisovateľa a scenáristu podpísaného pod snímkami ako Adéla ještě nevečeřela či Tajemný hrad v Karpatech, pripomenie jeho asi najznámejším dielom, kultovou snímkou Limonádový Joe a premietne aj prierez jeho autorskými krátkymi filmami.
Festivalovou tradíciou sa stalo, že v premiére uvádza aj reštaurované filmy zo zlatého fondu česko-slovenskej kinematografie. K dielam ako Hoří, má panenko či Ostře sledované vlaky pribudne tento rok digitálne reštaurovaný oscarový Obchod na korze dvojice Ján Kadár a Elmar Klos v hlavnej úlohe s Jozefom Kronerom.
Hudba k zverom v premiére
Pomaly sa stáva tradíciou, že karlovarský festival otvára koncert pre verejnosť. Tento rok bude mať aj čestného hosťa, amerického skladateľa Jamesa Newtona Howarda. Počas svojej vyše tridsaťročnej kariéry zložil hudbu k filmom ako Pretty Woman, Voľný pád, Pán prílivu, Šiesty zmysel, Batman začína, sérii Hunger Games či naposledy k snímke podľa predlohy J. K. Rowlingovej Fantastické zvery a ich výskyt. Jej pokračovanie sa dostane do kín o rok. Na festivale v Karlových Varoch však na otváracom koncerte 30. júna pred hotelom Thermal vo svetovej premiére zaznie časť hudby k druhej časti v podaní Českého národného symfonického orchestra, ktorý bude dirigovať Howard. Skladateľ si okrem toho prevezme Krištáľový glóbus za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii.
Rovnakú cenu si vo Varoch prevezmú aj britský režisér Ken Loach a jeho dvorný scenárista Paul Laverty. Najvýraznejší predstavitelia britského sociálneho realizmu začali spolupracovať v 90. rokoch minulého storočia a na konte majú 12 spoločných celovečerných filmov, medzi nimi aj oceňované snímky ako Dvíha sa vietor, Anjelský podiel či Ja, Daniel Blake. Osemdesiatnik Loach je však na scéne predsa len o čosi dlhšie než šesťdesiatnik Laverty a zaujal už svojím debutom Smola na pätách (1967), za ktorý si Carol Whiteová odniesla z Varov cenu pre najlepšiu herečku. Keď sa Loach na festival vrátil so svojou druhou snímkou Kes, s portrétom severoanglickej robotníckej triedy, ktorý Britský filmový inštitút zaradil medzi 10 najlepších britských filmov 20. storočia, odniesol si z Varov už Veľkú cenu.
