O masky a špeciálne efekty v týchto výpravných snímkach sa postaral Angličan Colin Arthur, jeden z hostí podujatia zameraného na odhaľovanie filmového zákulisia Visegrad Film Forum.
„Matka bola umelkyňa, sochárka, a doma sme mali vždy hlinu, s ktorou som sa ako malý hral, to bol začiatok,“ spomína Arthur, ktorý vyštudoval sochárstvo. Nádejným filmárom aj zvedavým divákom odhalil vo štvrtok v Bratislave prierez svojej 50-ročnej kariéry.
Foto: LIZA NEDAYVODA
Maskér, tvorca špeciálnych efektov a „otec“ legendárnej príšerky „drakopsa“ Falca z Nekonečného príbehu či ľudoopov z Vesmírnej odysey, vidí novú dimenziu a budúcnosť špeciálnych efektov vo virtuálnej realite. Takmer na všetkých filmoch spolupracoval s manželkou Serrou a ani s vekom ich spoločný pracovný zápal neopúšťa. „Pracujeme v jednom štúdiu a často spolu celý deň ani neprehovoríme,“ hovorí Serra a prezradí aj „pikošku“, že tento týždeň sa po tridsiatich rokoch manželstva chystajú na prvú spoločnú dovolenku.
Našli si ho v múzeu
Už v čase, keď Colin Arthur študoval na Guildford School of Art, začal stážovať v múzeu voskových figurín Madame Tussauds, kam si chodili filmári „požičiavať“ sochárov. Vo filme bol totiž v 60. rokoch dopyt po profesionálnych maskéroch, ktorí vedeli pracovať so silikónom a boli schopní vymodelovať fotograficky dokonalý, realistický portrét.
„Tak som sa dostal k práci na Kubrickovom filme 2001: Vesmírna odysea, mal som na starosti masky. Prostituoval som svoje umenie filmovému priemyslu,“ žartuje umelec, ktorý na filme spolupracoval so Stuartom Freebornom, autorom slávneho škriatka Yodu zo série Star Wars. „Keď ich vidíte na fotografii spolu, je jasné, že išlo o Freebornov autoportrét,“ smeje sa. Vo veľkom filmovom priemysle boli už v analógovej ére profesionáli na rôzne oblasti – na stop motion animáciu, no realistickú sochu nedokázal podľa Arthura urobiť hocikto.
Keď začal pracovať pre filmárov, vyčítal si, že svoje umenie zapredal biznisu, no uvedomil si, že je to rovnaké, ako vytvárať sochy slávnych osobností pre komerčné múzeum. „Ako sochár veľmi rýchlo získate pocit, že je vaše umenie nefunkčné, no vo filmovom priemysle ho môžete zužitkovať.“ V dnešnej počítačovej ére si len ťažko predstaviť ako sa robila filmová mágia dakedy, že zložité triky vznikali „ručne“, len s pomocou ľudí, rekvizít, kamery, strihu a predchádzala im náročná príprava. Snímky ako Nekonečný príbeh či Vesmírna odysea môžeme považovať za hrdých analógových predchodcov spektakulárnych hollywoodskych 3D animácií.
„Pri riešení špeciálnych masiek a mejkapu sa inšpirujete hercami, ktorých maskujete. Všetci ľudoopi vo Vesmírnej odysei boli živí herci, robili sme kasting, masku totiž nemôže nosiť hocikto.“ Vplyv režiséra Stanleyho Kubricka bol podľa Arthura obrovský. „Postrkoval nás, no na začiatku sám nevedel, čo presne chce. Prvého ľudoopa nám zavrhol, druhého nám už schválil. Bol to kreatívny proces, nemali sme čo stratiť.“ Inšpiráciu hľadali vo filmoch King Kong, Planéta opíc, ale aj počas vychádzok do zoo.
„Herec, ktorý hral hlavného ľudoopa, odhalil, že majú v maskách strnulé pohyby a choreografiu. Naučil som sa pozerať na veci aj z iného uhla.“ Bolo to po prvý raz, čo Arthur vytváral masku, ktorá musela spĺňať svoje funkcie a pôsobiť v príbehu čo najprirodzenejšie. „Vesmírna odysea bola priekopnícky film, ľudia predtým v kinematografii nič také nevideli.“ Aj Nekonečný príbeh, Terminátor či Barbar Conan boli podľa neho špeciálne filmy, posunuli očakávania diváka a dvíhali nároky na filmových profesionálov.
Falcovi to musel sám uveriť
Na Nekonečnom príbehu pracoval Arthur stodesať hodín týždenne. Keď vymýšľal Falca, inšpiroval sa náladou a ilustráciami originálneho románu Michaela Endeho a ázijskými motívmi, ktorým dominuje symbol draka. „Pozeral som mnoho filmov, kde zvieratá rozprávali – hovoriace kravy, kone a podobne, no nepresvedčili ma, čo ma pri práci zneistilo. Prišiel som na to, že potrebujeme použiť zviera, ktoré je človeku blízke, s ktorým dokáže nadviazať kontakt.“ Mnoho ľudí má podľa neho prirodzene blízko k mačkám a psom a tak prišiel na Falcovu tvár. Predobrazom lietajúceho draka sa stal jeho vlastný pes. Tiež sa usmieval ako filmový Falco? „Áno, keď som ho poškrabal za uchom, opätoval mi úsmev,“ spomína Arthur.
Falcovu ružovkastú farbu dosiahli kombináciou zeleného, modrého a červeného pozadia a Arthur musel svoj výtvor konzultovať aj s odborníkom na prácu so zvieratami. „Potrebujete mať okolo seba množstvo kreatívnych ľudí otvorených vašim nápadom, nájsť synergiu a východiská z problémov, aby ste dokázali vytvoriť niečo také ako Falco,“ uzatvára Colin Arthur a teší sa, že sa k filmu diváci s ligotom v očiach stále vracajú.
