Distribútori dielo popisujú ako magickú snímku zrozumiteľnú naprieč generáciami a kontinentmi. Pripomínajú, že film získal v Cannes Zvláštnu cenu poroty v sekcii Istý pohľad a je prvým počinom kultového japonského štúdia Ghibli s európskou koprodukciou.
Áno, možno súhlasiť, že snímka je magická. Ktorýsi divák podotkol, že Červená korytnačka je vizuálne úchvatná, esteticky výrazná, no napriek tomu scenáristicky slabá. „Na plátne si najviac pozornosti zaslúžia vedľajšie postavy všetečných krabov, ktorí pôsobia originálne a vtipne, no nakrúťte o nich celovečerák!“ Aj to celkom platí, no na nádherné obrázky ostrova, ktorý obývajú len korytnačky a vtáky, sa tak dobre pozerá. A k tomu tá čarokrásna hudba. Od Leoša Janáčka!
Snímka je bez slov a žiadne slová k tomu zvláštnemu príbehu o chlapíkovi, ktorý sa podobne ako Robinson snaží postaviť plť a odplávať, no červená korytnačka mu to vždy prekazí, ani netreba. Keď zúfalý stroskotanec raz využije príležitosť a korytnačku na súši prevráti na chrbát a skáče po jej pancieri, rozumieme mu. Zároveň je nám ľúto korytnačky. A potom pancier pukne a po čase sa z neho vylúpne krásna dievčina s dlhými červenými vlasmi…
Iný divák s prezývkou Frajer 42 zasa frajersky podotkol, že keď je na pustom ostrove stroskotanec dlho bez ženy, ľahko podľahne dokonca aj korytnačkinmu vábeniu… Lenže ďalší sa rozčúli: „A ja nie som dojatý! Nemôže po mne nikto chcieť zhovievavosť s filmom, kde sa zabíja korytnačka pod akoukoľvek zámienkou.“ Iný hodnotí lakonicky: „Zoofilný eroťák s podkresom Janáčka. To nechceš!“ Ale Big Bearovi sa zasa páči, že sa robia artové animáky nielen pre deti. Neodporúča pozerať sa na Červenú korytnačku s najmenšími. „Nie je to naozaj animák pre ne. Moja dcérka z neho peknú chvíľu plakala… Dávam za štyri krabíky.“ A ja dávam za pravdu Big Bearovi. Choďte do kina!
