Viete, čo máte na tanieri? Pýta sa kórejský filmár v Cannes

Festival v Cannes je už v plnom prúde. Veľká promenáda hercov je už za nami, prídu vždy na slávnostné otvorenie, potom možno niekedy v polovici a, samozrejme, na záver.

23.05.2017 09:09
FILMFESTIVAL-CANNES/ Foto: ,
Noah Baumbach (druhý zľava) obsadil do Príbehu Meyerowitzovcov Dustina Hoffmana, Emmu Thompsonovú, Bena Stillera a Adama Sandlera.
debata

Filmový úvod bol priam bombastický – tri zaujímavé filmy hneď po sebe, to sa nestáva často. Žiaľ, potom prišiel útlm. Nás však, pochopiteľne, zaujíma aj slovenský príspevok, snímka, ktorá sa dostala do súťaže Un certain regard (Istý pohľad). O Out Györgya Kristófa je veľký záujem. Premiéru mal v pondelok. Kristóf sa priznal, že netušil, koľko práce ho čaká pred uvedením filmu v Cannes. "Nikdy by som nebol veril, keby som neprežil na vlastnej koži, čo je to uviesť film na festivale. Nakrútiť ho je jedna kapitola a uviesť do života druhá. Máme veľa mítingov, stretnutí a rôznych povinností. Ale po prvý raz mám pocit, že to nebolo márne a všetko je reálne. Pre mňa to znamená veľa roboty a po premiére, akokoľvek to dopadne, bude ešte viac.“ K filmu sa po jeho uvedení vrátime.

Najprv bučanie a potom potlesk

Málokedy bolo toľko vzruchu okolo filmu ako pri kórejskom príspevku Okja režiséra Bong Joon Hoa. Problém je v tom, že ho vyrobil Netflix a Francúzi protestujú. Dokonca aj predseda medzinárodnej poroty Pedro Almodóvar na tlačovej besede vyhlásil, že si nevie predstaviť, že by Zlatú palmu dostal film, ktorý neuvidia diváci v kinách. Je to dosť diskutabilné, lebo na internete ho možno uvidí oveľa viac divákov, ale poškodení sú kinári a pozrieť si film na internete nie je spoločenská udalosť. Neskôr Almodóvar tvrdil, že bol zle pochopený a porota bude posudzovať všetky filmy rovnako podľa ich umeleckých kvalít.

V centre príbehu kórejského filmu Okja je... Foto: NETFLIX
Okja V centre príbehu kórejského filmu Okja je geneticky upravené prasa.

Premietanie filmu Okja sa začalo mohutným bučaním, navyše zlyhala technika a muselo sa začať odznova, tak sa bučalo ďalej. No nakoniec zaznel úprimný potlesk. Film patrí totiž k najlepším festivalovým príspevkom. Okja je príbeh modifikovaného, presnejšie, geneticky upraveného prasaťa, ktoré pripomína skôr obrovskú obludu ako prasa. Americká firma podobných "mamutov“ vyrobila niekoľko, po celom svete ich vykrmujú a potom posielajú do New Yorku na porážku, lebo na ich mäse si najviac pochutia Mexičania. Jednu takú Okju s láskou chová v Japonsku malé dievčatko so starým otcom a nevie sa zmieriť s tým, že pôjde na porážku. Na záchranu tejto obludy sa postaví aj liga na ochranu zvierat… Bravúrne triky, vynikajúca kamera, precízna réžia a v neposlednom rade aj konfrontácia dvoch kultúr a odsúdenie honby za ziskom. Je to v podstate kritika západnej spoločnosti, ktorá už nevie čo od dobroty a neštíti sa predávať viac ako sporné potraviny. Film nastolí otázku: Viete, čo máte na tanieri? Odpoveď je: Sotva – kým budú existovať také bezohľadné korporácie, neštítiace sa ničoho. A toto všetko podal talentovaný Kórejčan s humorom a so zveličením.

Neľútostná kritika súčasnej Európy

Renomovaný maďarský tvorca Kornél Mundruczó sa vo svojom filme Jupiterov mesiac pustil do najpálčivejších európskych problémov. Hrdinami jeho sci-fi príbehu sú mŕtvy Sýrčan Aryaan, ktorý vstal z mŕtvych a levituje, a skorumpovaný skrachovaný lekár dr. Stern, ktorý na ňom zarába. Aryaan patrí k utečencom a hľadá svojho otca na smutno preslávenej stanici Keleti pályaudvar (Východná stanica) v Budapešti. Jupiterov mesiac je plný absurdít, tvorca pracuje so symbolikou a s metaforou a vyhlásil, že chcel nakrútiť politicky nekorektný film, a to preto, aby mohol položiť otázky, lebo problémy Maďarska sa podľa režiséra dotýkajú celej Európy. A kto si myslí, že nie, veľmi sa mýli.

Maďarský premiér má k režisérovi veľké výhrady. Nečudujem sa. Mundruczó okrem iného povedal: "Patrím ku generácii nula, a to v tom zmysle, že nemám nijaké skúsenosti s komunizmom a som konfrontovaný s východnou Európou, ktorá je turbulentná a svojím spôsobom ohrozená. To som chcel týmto filmom ukázať.“ Snímka je úžasná z kameramanskej, ako aj trikovej stránky, podobne ako kórejský film. A navyše vynikajú herecké výkony gruzínskeho herca Meraba Ninindzeho a maďarského debutanta Zsombora Jégera. Prijatie nebolo jednoznačné, lebo je to až príliš komplikovaný film a tne do živého. Nikto surovú realitu, akokoľvek je fantasticko-ireálnym spôsobom podaná, neprijme rád.

Neláska z Ruska

Svet vidí reálne aj Andrej Zvjagincev vo filme Neláska. Je príbehom rozvádzajúcich sa manželov, ktorých hádky 12-ročného Aljošu hlboko zraňujú až do takej miery, že utečie z domu. Všade ho hľadajú, ale chlapec akoby sa vyparil zo sveta. Nie je isté, či vôbec žije. A na pozadí tejto drámy, ktorá poznačí aj život oboch manželov s novými partnermi, Zvjagincev hovorí o stave spoločnosti, jej rozvrátenosti, problémoch, konflikte na Ukrajine a vôbec neradostnom vývoji situácie. Žiada sa dodať, že tak ako Zvjagincev, aj Mundruczó bravúrnym spôsobom na príbehu obyčajných ľudí povie bez servítky všetko, čo si o tomto bláznivom svete myslí. A takto nepolopatisticky hovoriť o politike cez ľudské príbehy vedia len uvažujúci a talentovaní tvorcovia. Je ich veľmi málo. A zaraďujem k nim aj Kórejčana Bong Joon Hoa.

Dánsky tvorca Ruben Őstlund vo filme The Square dve a pol hodiny striedavo zabáva, viac však nudí príbehom o rozvedenom mužovi, ktorý si programovo ničí život, až kým sa mu to nepodarí. Francúzsky film režiséra Robina Campilla 120 battements par minute (120 tepov za minútu) sa zaoberá homosexuálnou komunitou v 90. rokoch minulého storočia, ktorá programovo kritizuje vládu prezidenta Mitterranda. Vraj v súčasnosti je symbolom doby Je suis Charlie, vtedy by to bolo Je suis sida (francúzske označenie pre AIDS). Tunajšie publikum film vysoko hodnotí, žiaľ, prvá polovica sú hovoriace hlavy a len druhá časť filmovo pútavo rozohráva príbeh chlapca, ktorý zomiera na AIDS. Príliš dlhý úvod však celkové vyznenie oslabí a divák si už nestačí vytvoriť k hrdinom hlbší vzťah.

Planý poplach a Happy End

V sobotu večer sme zažili aj trochu vzruchu. Na ďalší francúzsky film Le redoutable (Impozantný) Michela Hazanaviciusa nás nepustili do kina, lebo sa našiel podozrivý balíček. Nikto nevedel, čo bude ďalej. Prišli zrejme pyrotechnici a zistili, že je to len planý poplach a mohlo sa pokračovať. Mnohí sa však už do kina nedostali. Film som teda nevidela, vraj je zábavný a vtipný, ale možnosť vidieť ho bude ešte na budúcu nedeľu, keď všetky filmy, ktoré zaujali, zopakujú. Mám však strach, že nás budú ešte viac kontrolovať ako doteraz.

Kontroly sú tohto roku totožné s kontrolami na letisku. Nie je to príjemné, lebo všetko sa predlžuje a mešká a pol hodiny pred premietaním musíme byť v kine. Potešenie to nie je. Kým nás pustili na súťažný film Michaela Hanekeho Happy End, čakali sme hodinu. Ani neviem, či to stálo za to. Haneke je filmár a paškvil z ruky nevypustí, teda ani jeho najnovší príbeh generačného konfliktu v jednej buržoáznej rodine nie je nezaujímavý. Svojím herectvom a dokonalou dikciou najviac zaujala postava stvárnená Jeanom-Louisom Trintignantom. Hrá starého otca rodinného klanu a hereckým výkonom je zo všetkých najľudskejší.

Mathieu Kassovitz, Isabelle Huppertová a... Foto: Reuters, JEAN-PAUL PELISSIER
Mathieu Kassovitz, Isabelle Huppertová Mathieu Kassovitz, Isabelle Huppertová a Jean-Louis Trintignant stvárňujú hlavné úlohy v novinke Michaela Hanekeho Happy End.

Druhý hriešnik nakrútený v Amerike spoločnosťou Netflix režisérom Noahom Baumbachom má názov Príbeh Meyerowitzovcov. Takisto je o rodinnom a generačnom konflikte medzi otcom, synmi a dcérou. Kultivované kino, v ktorom vyniknú najmä herecké výkony Dustina Hoffmana, Adama Sandlera, Bena Stillera a Emmy Thomsonovej.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Cannes 2017