Pozvať 113 osobností z celého sveta a vidieť ich takto pohromade kráčať po červenom koberci na slávnostný večer bolo viac ako dojímavé. Pozvali totiž všetkých držiteľov Zlatých paliem, všetkých predsedov porôt, ocenených hercov a herečky.
Kto je ešte medzi živými – ocenili ho, alebo rozhodoval o víťazoch, v Cannes bol. Všetci spolu si spravili „rodinný portrét“. Vymenovať aspoň niektorých by nebolo fér. V ten istý deň, v utorok, vyhlásilo vedenie festivalu na 14. hodinu aj minútu ticha za obete teroristického útoku v Manchestri.
Čudný posvätný jeleň a sila v jednoduchosti
Pod horor Zabitie posvätného jeleňa (The Killng of a Sacred Deer) sa podpísal Yorgos Lanthimos a hlavné úlohy zveril Nicole Kidmanovej a Colinovi Farrellovi. Film v kinách bude mať iste svojho vďačného diváka, ale komu napadlo túto snímku zaradiť do súťaže, je mi záhadou. Skúsený chirurg si niekedy dávnejšie raz vypil a možno preto pacient zomrel. Po rokoch sa objaví v ich rodine ako dcérin priateľ dosť čudne sa správajúci chlapec. Vysvitne, že je to syn mŕtveho a jeho cieľom je pomsta… Jeden nezmysel strieda druhý. V distribúcii sa to ešte znesie a stratí, ale na festivale priam bije do očí.
Bezradnosťou a nezmyslami našťastie neoplýva jednoduchý, ale o to údernejší druhý kórejský súťažný príspevok Deň potom (Geu-hu). Známy Kórejčan Hong Sang-soo v čierno-bielom vydaní hovorí o ľúbostných peripetiách spisovateľa a majiteľa kníhkupectva Bongwana. Práve k nemu nastúpila nová zamestnankyňa. Tá, ktorá u neho pracovala predtým, mala so ženatým Bongwanom vzťah, ale práve sa rozišli. Manželka sa s novou pracovníčkou pobije, mysliac si, že práve ona je tou zvodkyňou. Horko-ťažko si svoj omyl dá vysvetliť a len čo odíde, príde skutočná hriešnica. A dozvie sa, čím všetkým majiteľ prešiel, aby našiel svoj pokoj. Jednoduchý film, na nič sa nehrá a veľmi presne vypovedá o ľúbostných ošiaľoch a s nimi spojených komplikáciách. Snímka je výborne napísaná, režírovaná, hercami zahratá a po každej stránke dokonale zvládnutá.
Úvaha Naomi Kawaseovej
Japonská režisérka Naomi Kawaseová nazvala svoj film Oproti svetlu (Hikari) a v centre jej pozornosti je mladá Misako. V zamestnaní sa stretne so slávnym fotografom, ktorý prichádza o zrak. Film sa zaoberá medziľudskými vzťahmi a vyrovnaním sa s nepriazňami osudu. Misako ešte nespracovala smrť otca a zároveň pomáha aj matke vyrovnať sa so stratou manžela. Medzi ňou a fotografom preskočí iskra, muž sa však chce sám postaviť na vlastné nohy. Nechce, aby mu v tom pomáhala, ale mať ju pri sebe je pre neho viac ako potrebné. Snímka apeluje na zranené ľudské city a životné krivdy a snaží sa nevtieravo vysvetliť, aby sa ľudia nevzdávali a sami sa vyrovnali s problémami, lebo až potom môžu začať nový život po boku iného človeka. Zavesiť vlastné starosti na bedrá druhého človeka považuje režisérka za nefér a neúčinné. A v neposlednom rade veľkú úlohu hrá aj príroda, osobitne les, ktorý je pre Japoncov stelesnením sily a očisty.
Francúzsky tvorca Jacques Doillon chcel pôvodne o Augustovi Rodinovi nakrútiť len dokument, ale neskôr si to rozmyslel. "Poznal som jeho dielo, ale nič viac. Bol som niekoľko ráz v múzeu, a to je všetko. A pretože som inklinoval skôr k dokumentárnemu filmu, musel som dodať niekoľko fiktívnych scén, aby z toho mohol vzniknúť film. Dal som to prečítať Vincentovi Lindonovi, ktorému sa to páčilo, a pridala sa producentka Kristina Larsemová a bolo.“ Zložitý a pohnutý život veľkého sochára, a najmä jeho vzťah s Camille Claudelovou a k ženám vôbec je sám osebe jeden román. Doillon vyťažil z témy, čo sa len dalo, ťažko povedať, čo je pravda a čo fikcia, ale myslím si, že svojim hrdinom neublížil. Uvidíme, aký bude mať film ohlas najmä u francúzskeho publika.
