Zomrel bývalý riaditeľ STV Ivan Stadtrucker

Slovenský scenárista, dramaturg, režisér krátkych filmov, spisovateľ, zvukový technik, filmový teoretik a pedagóg zomrel vo veku 82 rokov.

26.05.2017 15:17
debata (1)

Po dlhej ťažkej chorobe zomrel v piatok profesor Ivan Stadtrucker. Agentúru SITA o tom informovala dcéra zosnulého Andrea Ostrihoňová. Slovenský scenárista, dramaturg, režisér krátkych filmov, spisovateľ, zvukový technik, filmový teoretik a pedagóg Ivan Stadtrucker (22. 1. 1935, Krupina – 26. mája 2017) výrazným spôsobom ovplyvnil kultúrny život na Slovensku a to vo sfére televízneho vysielania, vo sfére masmediálnej teórie ako aj vo sfére umeleckej tvorby.

Vo sfére televízneho vysielania pôsobil najprv ako technológ (1960–1969) a neskôr (1970– 1995) ako programový pracovník. V prvom období vybudoval a viedol Zvukové pracovisko Československej televízie v Bratislave. Jeho súčasťou bolo aj Štúdio elektronickej hudby, jedno z prvých v strednej Európe. Pôsobil tiež ako elektroakustický expert-člen Provozní rady Ústredného riaditeľa Čs. televízie v Prahe. Po roku 1970 pracoval ako redaktor Filmového vysielania, (1970–1977) a ako dramaturg Hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania (1977–199O). Bol námestníkom riaditeľa televízie TA3 (1990–1992) a pred odchodom do dôchodku (1994) pracoval ako ústredný riaditeľ STV.

Vo sfére masmediálnej teórie sa venoval (1970–2014) najmä filmovej estetike a teórii televíznej komunikácie. Napísal desiatky odborných štúdií, ktoré uverejnil na Slovensku i v zahraničí. Medzi jeho diela patria: Krása tmy (prvá slovenská estetika filmu; 1970), Čas projektívnej kultúry (1983), Teória filmovej dramaturgie (1990), The international world of electronic media, (coauthor. L.S.Gross; McGraw-Hill, New York,1995), Teória masmediálnej (dis)komunikácie (2008), Warhol, ten druhý Andy (2010) a Dejiny slovenskej televízie (2015). Pôsobil ako člen vedeckých kolégií Slovenskej akadémie vied a člen poroty domácich a medzinárodných festivalov ( ARSFILM, Kroměříž, 1973–1980, International Television Festival Golden Praque, Praha, 1988, International Film Festival Niepokalanow, Polland, 1993).

Bol aktívny aj ako spisovateľ, scenárista a televízny dramaturg (1953–2014). Napísal a knižne vydal: zbierku krátkych próz Belasý jantár (1980), Chuť jabĺk (1983), Amerika na vlastnej koži, román Kto zhasol svätojánsku mušku? (1988), zbierku noviel Lásky nemilovaných (2009), román Šablica (2012), zbierku literárnych reportáží Idúc životom (2014). Ako scenárista sa podpísal pod rad filmových scenárov a scenárov televíznych inscenácií. V Slovenskej televízii bol dramaturgom takmer päťdesiatky známych bratislavských pondelkových inscenácií, napríklad inscenácií: Milionový chlap (réžia P. Hledík, 1984), Brehy nehy (réžia F. Fenič, 1985), alebo Vláčik do stanice Víťazstvo (réžia P. Semík, 1986).

V pozícii vysokoškolského pedagóga pôsobil kontinuálne (1969–2011) ako odborný asistent, docent a profesor predovšetkým na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V roku 1998 založil Fakultu masmediálnej komunikácie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a bol jej prvým dekanom. Následne (2000–2011) pôsobil ako profesor na Fakulte dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici a bol aj jej dekanom (2002–2006).

Ako v smútočnom ozname dodala dcéra zosnulého Andrea Ostrihoňová, „spektrum doterajších aktivít profesora Ivana Stadtruckera je širšie a pestrejšie, než ich stručný výpočet dovoľuje postihnúť. „Objavil stratený pamätník Adely Ostrolúckej (1954), pričinil sa o záchranu a reštaurovanie prvého slovenského hraného filmu Jánošík bratov Siakeľovcov (1971), bol vytrvalým propagátorom života a diela Andyho Warhola, Jozefa M. Petzvala a iných významných osobností“. Po celý život bol bez politickej príslušnosti. Bol členom Spolku slovenských spisovateľov, Slovenského syndikátu novinárov a International Federation of Journalists, SC PEN.

1 debata chyba
Viac na túto tému: #úmrtie #Ivan Stadtrucker