Polhodinová komorná dráma o dvoch milencoch utekajúcich z Ukrajiny s víziou dosiahnuť vysnívaný Berlín a nájsť v ňom symbolickú Atlantídu je komplexným dielom vyzretých filmárov, a aj keď cenu nezískala, účasť na canneskej súťaži je pre začínajúcich tvorcov tým najlepším štartom.
Príbeh, na ktorého začiatku bola strohá novinová správa, má skvele vybudované napätie, herci sú minimalistickí, kamera atmosférická. Scenárista a režisér snímky Michal Blaško okolo seba zhromaždil tým skvelých mladých filmárov nielen z VŠMU, ale aj z FAMU a spolu s hercami Elizavetou Maximovou, Levanom Maniom, kameramanom Adamom Machom, architektkou filmu Sofiou Othmanovou, so strihačom Petrom Hasalíkom, zvukárom Ivom Duckechom a s producentom Jakubom Brychtom osobne reprezentovali Slovensko a Česko na festivale.
Atlantída tu mala medzinárodnú premiéru vo štvrtok, ako tretiu najdlhšiu snímku v súťaži ju v rámci bloku štyroch súťažných filmov premietli poslednú. „Ohlasy boli fajn,“ hovorí Michal Blaško a vysvetľuje, že tohtoročný výber bol založený na rôznorodosti, nezastrešovala ho konkrétna téma. „Filmy, ktoré som zatiaľ videl, bolo ich osem, sú všetky odlišné, ťažko ich porovnávať,“ povedal vo štvrtok po premiére svojho filmu pre Pravdu.
A ako vyzeral ich festivalový program? „Každý deň sa ozývajú ľudia so záujmom o rozhovor, s ďalšími riešime budúcu festivalovú distribúciu filmu. V stredu sme mali masterclass s predsedom poroty našej súťaže Cristianom Mungiom. Rozprával o tom, ako pracuje so scenárom, s mizanscénou, čo bolo veľmi zaujímavé. Okresáva repliky a snaží sa toho čo najviac povedať obrazom. Všetko, čo hovoril, nám bolo blízke.“
Včera mohli študenti počas spoločnej večere diskutovať o svojich filmoch s porotou, ktorá bola aj tento rok zložená z medzinárodne uznávaných osobností – okrem lídra rumunskej novej vlny Cristiana Mungia bol jej členom aj Barry Jenkins, scenárista a režisér oscarového filmu Moonlight.