Filmovú značku občerstvili tvorcovia potomkami starých hrdinov. Nováčikmi v príbehu a pseudonáhradníkmi Orlanda Blooma a Keiry Knightleyovej sú Henry Turner (Brenton Thwaites) a Carina Smythová (Kaya Scodelariová), čím štúdio Disney naznačuje, že by chcelo osloviť novú generáciu. Piráti z Karibiku: Salazarova pomsta je azda najsuchozemskejším filmom série, no na more sa vydáva v zúfalom bezvetrí.
Henry, syn Willa Turnera (Orlando Bloom) a Elizabeth Swannovej (Keira Knightleyová), a amatérska astronómka Carina sa stávajú rukojemníkmi piráta Jacka Sparrowa (Johnny Depp), všetci traja sú však odsúdení na popravu. Kapitán slávnej Čiernej perly a španielsky zombie moreplavec Salazar (Javier Bardem) majú nevyriešené účty ešte z čias, keď sa Sparrow ako mladík prvýkrát chopil kormidla. Salazar sa, nevedno prečo práve teraz, rozhodne naplniť túžbu po pomste a oceán sa v jeho prítomnosti stáva tým najnebezpečnejším miestom. Henry, Carina a Sparrow sú „vytlačení“ na more, utekajúc pred suchozemskými zákonmi priamo do rúk nepriateľa. Podpriemerná premisa príbehu je vystlaná situáciami, s ktorými sa scenáristi uspokojili hneď na prvýkrát, a plochými postavičkami bez nápadu. S vyrazeným dychom sa vracia aj Jack Sparrow.
Svetoví recenzenti na film reagujú takmer unisono kriticky, no diváci a fanúšikovia sú paradoxne spokojní. Johnny Depp ako kapitán Jack Sparrow dokáže svojimi obohranými grimasami z nevysvetliteľných príčin väčšinu publika stále odzbrojiť. Popri lovení pukancov v kine ľahko unikne fakt, že pri väčšine blockbustrov nedostane divák ani tretinu z toho, čo mu Hollywood ponúkol kedysi. Podpriemerné scenáristické riešenia sú zošité náhodnými akčnými scénami a pozlátené špeciálnymi efektmi, čím sa v posledných rokoch vyznačuje väčšina produkcie americkej továrne na sny. To, že Disney bez ostychu ponúka vykradnutú karibskú prázdnotu, ktorej jediným cieľom je zarobiť, nezachráni ani pohodlné kreslo, 3D okuliare či občerstvenie so zľavou zo zakúpeného lístka.
Tvorcovia na čele so severským režisérskym kombom Joachimom Rønningom a Espenom Sandbergom kŕčovito oživujú zašlú slávu Čiernej perly umelou nostalgiou a osvedčenými, ale nelogickými nezmyslami napĺňajú viac ako dvojhodinový film. Všetko, čo sme mali na jednotke radi, sa v roku 2017 scvrklo do disfunkčného fantazijného sveta bez premyslených pravidiel, ktoré sú pre žáner fantasy kľúčové. Priesvitní panáčikovia sú navlas rovnakí pešiaci bez významnejších charakterových čŕt či motivácií.
Ich jedinou úlohou je vyplniť dej akciou – hrdinovia stále utekajú, bojujú s prekážkami, ktoré nemajú jasnú príčinu. Takmer všetko tu padá do príbehu odkiaľsi z neba. Počnúc zombie žralokmi, loďou ukrytou vo fľaši, cez motív s Poseidonom a vyvrcholením akcie v roztvorenom mori až po klišé stretnutie starej a mladej generácie na ostrove v presladenom závere filmu, ktorý sa naťahuje ako žuvačka. Orlando Bloom a Keira Knightleyová sa tu objavia len preto, aby sa pripomenuli a pobozkali. Čo tam po tom, že ich návšteva je celkom vytrhnutá z kontextu, veď zámerom producentov je prilákať na ich hviezdne mená v titulkoch divákov do kina a pravdepodobne sa im to aj opäť podarí.
