Obe diela svojou témou nadčasovo predstihli dobu, zaoberajú sa problematikou totalitnej vlády, ktorej podľahne spoločnosť v blízkej budúcnosti. Atwoodovej bestseller dostal podobu rovnomenného televízneho seriálu, ktorý momentálne vysiela HBO. Jeho režiséri Reed Morano a Mike Baker nie sú prví, príbeh v roku 1990 sfilmoval Volker Schlöndorff a hlavné služobníčky si zahrali Natasha Richardsonová a Faye Dunawayová.
Margaret Atwoodová písala román v 80. rokoch v Berlíne, inšpirovaná nacistickými praktikami a komunistickým režimom v krajinách východného bloku. S dobovými „miestnymi obyčajmi“ sa okrem iného zoznámila aj počas cesty do bývalého Československa. V románe rozviedla vlastnú dystopickú víziu sveta na troskách demokracie, kde sa zo dňa na deň dostane k moci tyranská skupina prominentných. Ich vláda je obludnou zmesou fašistických, komunistických a sektárskych praktík a v istých momentoch až desivo naznačuje, ako ľahko sa môže zvrhnúť aj naša súčasná realita a naoko vyspelý svet.
Radikalizáciu násilia a zmenu režimu vyprovokoval v Príbehu služobníčky strach z fatálnej neplodnosti žien a postupného vymierania ľudstva. V novovzniknutej Republike Gilead (USA) panuje hybridná náboženská sekta. Na ruinách americkej demokracie sa poľuje najmä na ženy. Jednou z posledných plodných je aj hlavná hrdinka Offred (Elisabeth Mossová). Realitu pred prevratom a Republikou Gilead líčia retrospektívne návraty do obdobia, keď sa svet začínal vymykať z normálu. V príbehu zo „súčasnej budúcnosti“ sa čas akoby rozplynul a preklopil o stovky rokov dozadu. Ľudskosť je tu mŕtva, panuje strach. V druhom pláne je témou materstvo a divák by mal počítať s prudkou dávkou zveličeného feminizmu.
Z výsostne intímneho rozhodnutia ženy, či a s kým chce otehotnieť, je v novom svete vec verejná. Plodná menšina sa musí obetovať a slúžiť svetu, aby nielenže nevymrel, ale pokračoval očistený. Služobníčky sú teda otrokyňami „vyššej kasty“. Ubytované v Červenom centre plnia svoje všedné povinnosti – súložiť s pánmi, ktorých gény sú zárukou „znormalizovaného“ nového sveta. V akomsi neofašistickom štáte panuje násilný útlak, genderová nerovnosť, rasizmus, elitárstvo, delenie na vyšších a nižších, ale najmä absencia základných ľudských práv.
Nezáleží na tom, do akej miery sa s Atwoodovej subjektívnou (de)konštrukciou reality zhodneme, v mnohom triafa do čierneho. Popisuje stav, ktorý nie je minulosťou, ale nepretržite preteká všetkými etapami histórie. Demokracia je najzraniteľnejšia, keď sa na čele vyľakaného ľudstva ocitne nesprávny líder. Dnes, keď je hlavou svetovej veľmoci „ten, ktorého netreba menovať“ – človek bez pokory a predispozície konštruktívne uvažovať a konať, rezonuje Atwoodovej príbeh z blízkej budúcnosti mimoriadne intenzívne. Spisovateľka zdvihla varovný prst už pred viac ako tridsiatimi rokmi.
Seriál má potenciál chytiť hneď v úvode, tvorcovia sa vzdali zbytočných slov, nevyhýbajú sa brutalite a budujú silnú atmosféru. Predstaviteľka Offred, herečka Elisabeth Mossová je ako žena v hraničnej situácii bezkonkurenčná. Atwoodová vystihla moment prekvapenia i to, ako sa zo zvrátenosti stáva bežná súčasť života. Vyvoláva otázku, aké by bolo, keby nám ukradli každodennosť, zbavili nás slobody a deň naplnili predpísanou tmou.
