Téma filmu je výsostne aktuálna, hovorí o pašovaní cez ukrajinsko-slovenskú hranicu tesne pred vstupom Slovenska do schengenského priestoru.
Cez noc z nich nebudú anjeli
Dej filmu nás vráti do roku 2007, keď sa vo veľkom pašovali, takmer celkom beztrestne, cigarety, ale aj ľudia. To o chvíľu prestane platiť – hranica sa hermeticky uzavrie. Myslieť si, že to bude platiť úderom nultej hodiny a bude sa to aj striktne dodržiavať, bolo viac ako naivné. Hoci časy sa radikálne menia, zo skorumpovaných policajtov, najmä ich šéfa (Andy Hryc), sa cez noc nestanú anjeli. Schengen ich nespacifikuje.
Filmovým bosom slovenských pašerákov je Adam Krajniak (Tomáš Maštalír), ktorému mafiánske impérium ešte za socializmu vybudovala dominantná matka (Emília Vášáryová). Adam je vlastne pašerák džentlmen, stará škola, neštítiaca sa síce ničoho, ale má svoje morálne hranice, ktoré neprekročí. Pre jeho kumpánov je hranica korzo, ale nepašujú všetko, za drogy sa napríklad trestá. Rodina si žije dobre, zabehaný poriadok naruší len tehotenstvo dcéry, ktorá si vyberie do rodiny nehodiaceho sa nesmelého mladíka. Hlave klanu nezostáva nič iné, len ho zasvätiť do remesla, čo neveští nič dobré.
Snímka Čiara Petra Bebjaka evokuje najmä atmosféru slovensko-ukrajinského pohraničia. "Toto prostredie je špecifické istou mágiou a mystikou. A špecifický je aj spôsob prežívania – emócie a priateľstvo sa v momente premenia na nenávisť, aby ich o chvíľu vystriedala láska,“ povedal režisér. Film má emocionálne silné momenty, pôsobivú kameru, výborný herecký výkon Tomáša Maštalíra a patrí do skupiny pozoruhodných snímok súťaže.
Súťaží aj Lehotského Nina
V inej súťažnej sekcii Na východ od Západu mal zase premiéru ďalší slovenský film – Nina Juraja Lehotského. Jeho hrdinkou je dvanásťročné dievča, ktoré ťažko znáša rozvod svojich rodičov. Túži po nehe a zažíva len hádky najbližších, ktorí sa nedokážu na ničom dohodnúť. Ani na tom, či sa má venovať plávaniu, hoci je talentovaná aj perspektívna plavkyňa a plávanie je pre ňu všetkým. Nina je v starostlivosti oboch rodičov, čo situáciu skôr sťažuje. Obom na Nine záleží, ale osobná nevraživosť im nedovolí dostatočne preukázať svoje city.
Celkovo sa príbeh rozbieha pomaly, miestami až nudne, ale v závere nadobúda dramatickosť a upúta. Poetika Lehotského je od začiatku odčítateľná, nevybočuje z rámca svojich doterajších filmových postupov, ale istý posun, najmä v závere, predsa len badať. Je to snímka pranierujúca často neriešiteľný problém, zasadený do súčasnosti, a odhaľuje všetky klady a zápory dnešnej reality. Uvidíme, ako sa k nej vyjadrí medzinárodná porota.
Prerod chlapca v gaunera a rwandská genocída
Vráťme sa k hlavnej súťaži. Pašeráctvo je okrem Čiary aj témou tureckej drámy Ešte viac Onura Saylaka. Snímka je mimoriadne krutá a šokujúca. V máloktorom filme vidíte takého netvora, ako je otec mladého Gazu. Ahad, pašerák na turecko-gréckej hranici, je stelesnením zla, skazenosti a amorálnosti. Imigrantov zatvára do podzemnej miestnosti, skôr diery, a tam čakajú, kým po nich nepríde loď, ktorá je takmer vždy aj ich rakvou. Gaza je citlivý chlapec, rád by sa učil na škole v Istanbule, lenže otec s ním má iné plány. Snímka má dve roviny – zúfalú situáciu migrantov a boj dobra so zlom medzi otcom a synom. "Náš film hovorí o tom, čo s človekom urobí, keď tých druhých neberie ako ľudské bytosti,“ povedal režisér.
Vtáci spievajú v Kigali je dielom poľskej režisérskej dvojice Joanny Kos-Krauze a Krzysztofa Krauzea, ktorí istý čas žili v Afrike. V centre pozornosti príbehu je mladá Claudine, ktorej Hutuovia vyvraždili celú rodinu. Ornitologička Anna ju zachráni a spolu utečú do Poľska. "My Poliaci pochádzame z krajiny, kde prebiehal holokaust a na následky genocídy môžeme naraziť do dnešného dňa. A preto je našou povinnosťou stále sa vracať k základným otázkam, prečo k takému niečomu došlo,“ povedala režisérka. Snímka osciluje medzi dokumentom a hraným filmom, ale ako svedectvo o krutostiach vo svete je potrebná.
O cukrárni v Jeruzaleme
Thomas má v Berlíne prosperujúcu cukrárničku, do ktorej jedného dňa príde Izraelčan Oran a toto stretnutie hlboko ovplyvní ich život. Milenecký vzťah ukončí Oranova smrť pri autonehode. Thomas žiali a odíde do Jeruzalemu, zamestná sa v cukrárni vdovy Anat – to je v krátkosti príbeh snímky Cukrár režiséra Ofira Raula Graizera. Podľa tvorcu je to príbeh o tajnosti lásky, ale hlavne o imigrácii, hľadaní novej identity a rodiny. Podľa mňa je to doteraz najjemnejšie a najvkusnejšie nakrútený príbeh o problematike gejov. Nič v ňom neuráža, nič nie je násilné a polopatistické. Je to príbeh o bolesti pri strate blízkeho človeka. Vzťah Thomasa a Anad je múdro a citlivo napísaný i zahratý. Nič v ňom neškrípe, všetko je samozrejmé. Cituplnými momentmi je popretkávaný aj vzťah matky mŕtveho k Thomasovi. Takmer nič sa slovne nevypovie, len naznačí. Skutočne bravúrny film na tému homosexuality a pokusu vybudovať si nový život po strate blízkeho človeka.
