Hitom karlovarského festivalu Zdvojený milenec

08.07.2017 12:00
Marine Vacth
Film Zdvojený milenec s Marine Vacth a Jémémie Renierom, nad ktorým v Cannes krútili nosom, patrí na festivale v Karlových Varoch k diváckym hitom. Autor:

Nikdy by mi to nebolo napadlo, že o film Françoisa Ozona Zdvojený milenec, uvedený na tohtoročnom festivale v Cannes v súťaži, bude na festivale v Karlových Varoch taký záujem.

Podaktorí nad ním krútili nosom, mnohí sa aj pohoršovali, ale aj odporcovia uznali, že je výtvarne dokonalý, profesionálne nespochybniteľne nakrútený a hlavná hrdinka je krásna. Zrejme aj to je umenie – rafinovane nakrútiť erotiku, navyše s peknou herečkou Marine Vacthovou. A obecenstvo na karlovarskom festivale je pravdepodobne oveľa tolerantnejšie ako v Cannes. Film sa každému páči, nikoho neuráža, nikto sa nepohoršuje a o vstupenky je priam dračka. Všetci sa naň hrnú.

Dlhé putovanie Karla Rodena

No o vstupenky na český súťažný film, nakrútený v koprodukcii s Talianmi, Križiačik Václava Kadrnku, sa však nikto nepobije. Dej sa odohráva v 13. storočí v období detských križiackych výprav, o ktoré sa historici dodnes sporia. Jedni tvrdia, že nikdy neboli, iní zasa prisahajú na ich existenciu. Isté je len to, že o nich Jaroslav Vrchlický napísal báseň Svojanovský křižáček a ten bol aj inšpiráciou na realizáciu filmu.

Synáčik rytiera Bořka, Jeník, utečie z domu, aby sa k výpravám pridal. Nešťastný otec, Karel Roden, neúnavne cvála krajinou, aby ho dohonil. Putovanie Rodena, čiže Bořka, na koni je únavne, nudné s predvídateľným záverom, že chlapca nájde a zabráni mu odplávať loďou na križiacku výpravu. Napriek nude a nepochopeniu, prečo sa ocitol v súťaži, filmu nemožno uprieť krásne snímané prírodné scenérie a kultivovanosť prístupu k téme. Len nech v ňom nikto nič viac nehľadá – nejaké inotaje, metafory.

Ani rumunský film Breaking News režisérky Iulie Rugină nie je objavný. Na tému workoholikov, ktorým utečie život, sme už videli aj lepšie nakrútené snímky. Hlavným hrdinom je televízny reportér Alex, ktorému pri reportáži v továrni zahynie na následky nehody kameraman. Ešte sa nespamätal zo šoku, už ho vyšlú nakrútiť o ňom nekrológ. Klasika – nikto o mŕtvom nechce nič povedať, ba ani rodina a jediná dcéra. Nebožtík totiž nemal na ňu nikdy čas a dievča mu to nevie odpustiť.

Alex je tiež otcom a konfrontácia so zraneným dievčaťom ho možno donúti zamyslieť sa aj nad sebou a svojím životom. Režisérka hovorí: „Čím viac sa snaží Alex dať dohromady čriepky zo života muža, ktorého sotva poznal, tým viac stráca objektivitu a stáva sa súčasťou príbehu.“ Nezbadala som, že by sa stal súčasťou príbehu, len fakt, že začína o sebe uvažovať.

Romantická komédia a indická realita

Americká režisérka Rachel Israel sa vo filme Drobné si nechajte zamerala na ľudí s ľahšími poruchami autizmu. David, syn bohatých rodičov, nakrúca experimentálne filmy (ak sa tak dajú nazvať), rozpráva kdekomu nevhodné vtipy a lieta z jedného maléru do druhého. Keď to úplne preženie, súd ho neminie a je odsúdený navštevovať terapeutickú skupinu. Tam sa zoznámi s uvravenou Sarah, ale počiatočná nedôvera prerastie v lásku. Pochopiteľne, ako každý vzťah, nieto ešte dvoch autistov, má svoje úskalia, výšky a pády. Nie je to inak ani v ich prípade.

Zaujímavosťou je, že sa režisérka dostala k námetu cez hlavného predstaviteľa Brandona Polanského. Na serveri Women and Hollywood povedala: „Poznáme sa dobrých pätnásť rokov. Aj on má poruchu autistického spektra a náš film je inšpirovaný jeho vlastnými problémami nájsť a udržať si lásku. Ostatné charaktery som našla v autistickej komunite na Manhattane, kde Brandon stretol svoju prvú priateľku.“ Snímka Drobné si nechajte je jedným z príjemných príspevkov súťaže s osvedčeným a vďačným námetom. Režisérke treba priznať, že si počínala veľmi taktne a dokázala aj nehercov viesť k profesionálnym výkonom.

Indický režisér Karma Takapa zavedie diváka vo filme Cesta do Ralangu do najmenšieho štátu Indie Sikki. Susedí s Tibetom a nachádza sa na severe krajiny. Hovorí, že keď svieti slnko, je to najkrajšie miesto na zemi, ale keď zapadne, je tam chlad a tajomno. Tajomný je aj príbeh učiteľa, ktorý odíde riešiť problémy s tehotnou milenkou do malého mestečka. Všetko by ako-tak išlo, až kým nepadne súmrak a hmla. Začnú sa diať neuveriteľné veci – bitky, krádeže, opilstvo (toľko potácajúcich sa opitých som v indickom filme ešte nevidela), učiteľa takmer udusia, hrdinovia sa mstia jeden na druhom, niekedy je ťažké zistiť prečo. „Nakrúcali sme v Rabongu blízko môjho rodiska, kde je väčšinou roka hmla a tá vždy burcovala moju predstavivosť,“ priznáva režisér. Nuž, vyburcovala ho k neuveriteľným fantáziám, až ťažko uveriteľným.

To je zo súťažnej dvanástky všetko. Zatiaľ má najväčší ohlas ruský film Arytmia Borisa Chlebnikova, potom izraelský Cukrár Ofira Raula Graizera, francúzska Korporácia Nicolasa Silhola, turecký film Ešte viac Onura Saylaka a náš film Čiara Petra Bebjaka. Ako to dopadne, uvidíme v sobotu večer.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#MFF Karlove Vary 2017
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk