Kým sa David Benioff a D. B. Weiss pustili do písania historickej fantasy podľa kníh Georgea R. R. Martina, päť rokov sa o krvavej ságe len rozprávali. Ako scenáristicky uchopiť Pieseň ohňa a ľadu, keď knižný príbeh z pera nenapraviteľného puntičkára ešte stále nedosiahol finále? Možno sa autor svojho sveta ani nedokáže vzdať a nikdy príbeh neuzavrie. Záver príbehu hrdinov vo vojne o železný trón je síce v nedohľadne, no v seriáli veľkolepé finále zaručene príde. V nedeľu (23. júla) mala totiž premiéru druhá časť predposlednej siedmej série a obľúbení hrdinovia sú opäť o krôčik bližšie k omrzlinám a definitívnej tisícročnej zime.
Prečo sa šialenstvo okolo Hry o tróny rozšírilo po celom svete ako morová nákaza? Fantasy žáner mal od nepamäti miliónové fankluby. S tým kalkulovali aj jeho autori a showrunneri David Benioff a D. B. Weiss, keď sa títo dovtedy „seriáloví panici“ rozhodli zaklopať s touto látkou na dvere HBO. Ich predloha sa od populárnych „bratov v žánri“ ako Harry Potter či Pán prsteňov líši v tom, že by ju rozhodne nemali čítať deti. V sci-fi svete totiž vládnu kruté dospelácke intrigy. Surová rytierska doba navyše praje omnoho radikálnejším praktikám, než platia v bežnej realite. Do všetkého sa ešte vkráda zvrhlá erotika a naturalistické násilie. Príbeh je postavený na vypadávaní starých a pribúdaní nových pešiakov na krutom hernom poli. V Hre o tróny má totiž takmer každý svojho nepriateľa či obeť na muške a prirodzená smrť v tomto svete je skôr raritou.
Scenáristi seriálu sa snažili modelovať svet podľa Martinových pravidiel a zároveň ho komponovať tak, aby sa pod váhou jeho motívov neprepadli pod zem. Sústredia sa na hlavné linky a počas sérií ich zauzľujú vedľajšími postavami, kmeňmi, zoskupeniami a vodcami kráľovstiev, ktoré obývajú Západozem a Essos, prazvláštny svet zmietaný intrigami a túžbou po pomste. Aj keď ani zďaleka neobsiahli všetky postavy vystupujúce v Martinových knihách, predsa sa v tomto seriáli vystriedalo zatiaľ najviac hercov v histórii televíznej výroby.
Foto: HBO
Vytvoriť fenomén a niesť následky
Svojich stúpencov si vo fantasy rajóne obkrútil okolo prsta aj spisovateľ R. R. Martin. Svojský šesťdesiatnik zjavom nápadne pripomína prototyp zažratého „fantasyfila“. Svetom, ktorý kontinuálne buduje a žije v ňom už od roku 1991, keď začal písať prvú zo zamýšľaných siedmich kníh, je osobne pohltený. Veď aj sám priznal, že stráca odstup a schopnosť monumentálne motívy uzavrieť tak, aby bol ako autor spokojný.
„Napísal som kapitolu, zdalo sa to byť skvelé samo osebe, no keď som sa na to pozrel o mesiac neskôr alebo o pol roka, zistil som, že tadiaľ cesta nevedie. Tak som sa vrátil a prepisoval,“ povedal spisovateľ pre HBO. George R. R. Martin je chorobne nespokojný a známy tým, že dokáže vyhodiť niekoľko desiatok strán textu, nad ktorými presedel mesiace, pretože má podvedomý pocit, že niečo „nehrá“ na sto percent. „Keď niečo funguje, cítim to, keď niečo nie je v poriadku, rýpem sa v tom, dokiaľ vládzem.“ Spisovateľ si vyskúšal aj pozíciu scenáristu, napísal epizódu s názvom Blackatr.
Čitatelia a diváci dostávajú už od piatej sezóny, keď sa Benioff a Weiss odklonili od Martinovej predlohy, prakticky dve rôzne variácie jedného rozbehnutého príbehu. R. R. Martin momentálne pracuje na šiestej knihe The Winds of Winter a sám netuší, kedy ňou netrpezlivé davy fanúšikov nakŕmi. Rozhodne však nechce na úkor kvality podľahnúť ich tlaku. „The Winds of Winter nie je dokončená. Verte mi, neteší ma písať tieto slová. Ste sklamaní a nie ste sami. Moji editori a vydavatelia sú sklamaní, HBO je sklamané, moji agenti a zahraniční vydavatelia a prekladatelia sú sklamaní, ale nikto nemôže byť sklamaný viac, než ja,“ priznal sa vlani spisovateľ svojim fanúšikom na blogu. Autora, ktorý venuje dlhú pozornosť každému milimetru svojej knihy, frustruje, že nedrží s filmármi krok.
Príbeh seriálu však funguje stále na výbornú a jeho tvorcovia sa snažia dohrať hru s rozdanými kartami, čo však neznamená, že na Martina zanevreli, svoju verziu príbehu s ním osobne konzultovali. Aj seriáloví herci tvrdia, že veci naberajú tento rok omnoho väčšie obrátky ako v minulých sériách. Tvorcovia sú však povinní príbeh uzavrieť, aj keď diváci by privítali jeho pokračovanie, skrátka tak to mali Benioff a Weiss vymyslené už na začiatku svojej cesty.
Foto: HBO
Veľký príbeh za veľa peňazí
Martinova knižná sága obsahuje niekoľkonásobne viac príbehových línií a charakterov, ako by uniesol samotný televízny formát. Scenáristi teda vynaložili pri rešeršovaní materiálu a jeho spracovaní pre kinematografický vesmír, kde zákonitosti fungujú celkom ináč ako v literárnom jazyku, doslova sizyfovskú námahu. Pohnútky a rozpoloženie hrdinov nekomentujú vnútorným monológom, ktorým si pomáha literatúra. Dej nevysvetľujú vševediacim komentárom. Vyhýbajú sa aj časovým skokom. Ich rozprávanie je teda zbavené „barličiek“, aj v tom však spočívajú kinematografické kvality Hry o tróny. Samozrejme odhliadnuc od výpravného predvedenia, ktoré je v televíznej produkcii revolučné a prekračuje formu bežnej seriálovej produkcie.
Šiesta séria, ktorá obsahovala zásadnú, masovú scénu veľkej bitky, mala 10 dielov a výroba každého stála 10 miliónov dolárov. No pre spoločnosť HBO paradoxne seriál stále nie je ziskový. Nebol ním ani rovnako drahý Rím, v ktorého výrobe pre malú popularitu v roku 2007 HBO nepokračovalo.
Poslednú sériu Hry o tróny však videlo 25,7 milióna divákov a záujem HBO odberateľov stále rastie. Peoplemetre vyskakujú a HBO sa utvrdzuje v tom, že sa oplatí vynaložiť úsilie a investovať, aj keď náročná výroba ani kvalita nie sú zárukou zisku. Seriál má totiž v rámci distribučných domén pomerne obmedzenú dostupnosť, sledovať ho môžete na predplatených televíznych kanáloch a internetových platformách HBO. Spoločnosť však vie, že zárukou úspechu je popularizácia, štandardnou rovnicou seriálového úspechu je – čím viac divákov, tým väčšia finančná návratnosť. Poučení neúspechom nákladného seriálu Rím mali od začiatku v pláne prekročiť s Hrou o tróny hranice USA a osloviť čo najširšie publikum. Aj vďaka masívnej kampani a dnes už prirodzenému mediálnemu záujmu je Hra o tróny slávna a sledovaná po celom svete.
Koniec je nevyhnutný
„Dlho sa bavíme o tom, že ,prichádza vojna'. Táto vojna je pekne-krásne tu. Pokúšame sa nájsť spôsob, aby rozprávanie nepôsobilo uponáhľane. Chceme splatiť postavám dlh, pretože aj drvivá väčšina tých, ktorí už z príbehu vypadli, je stále dôležitá. Všetky charaktery, aj tie, ktoré vstupujú ako podružné, sa stávajú významnými v rozsahu ich pravdivosti,“ povedal David Benioff v rozhovore pre magazín Entertainment Weekly.
Scenáristický tím sa síce uberá vlastným smerom, no voči divákom je v istých momentoch v pomyselnom „vazalskom vzťahu“, čo sa prejavilo práve vlani. Spomeňme si na hystériu, keď zahynula ústredná postava Jona Sneha. Fanúšikovia prosili, vyhrážali sa, plakali, až kým sa nad ich prosbami o návrat hrdinu tvorcovia nezľutovali. Aj keď svoje rozhodnutie vrátiť Jona Sneha späť do hry inteligentne obhájili, jedno je isté: ani nekompromisný seriálový tím si nemôže dovoliť zabiť lídra príbehu vtedy, keď na to fanúšikovia nie sú pripravení.
Jon Sneh je však úspešne a navyše pomerne šikovne naspäť v príbehu a pravdepodobne v ňom zotrvá spolu s Cerseou či Daenerys najdlhšie. Alebo že by nie? Teaser, ktorý zverejnilo HBO po premiére druhej časti ako návnadu na tretí diel, napovedá, že Jon Sneh a dračia matka Daenerys sa konečne po prvý raz stretnú. Siedma séria totiž nie je ani tak o vypadávaní z hry, ale je predovšetkým o stretnutiach, ktorým predchádzali dlhoročné odluky, a pretínaní dejových línií hlavných hrdinov, teda tých, čo dokázali prežiť celých šesť ťažkých sérií.
Herecky rásť spolu s postavami
Seriál má oproti filmu jeden rozmer navyše, a tým je čas. Hrdinovia totiž počas šiestich rokov dospeli, zostarli a vyrástli priamo pred očami divákov, a to považujú za unikátne aj jeho tvorcovia. Práve čas je zásadnou veličinou, ale aj nepriateľom – herci totiž starnú, preto musí byť nová séria vonku každý rok. Herečky Maisie Williamsová (Arya Starková), Sofie Turnerová (Sansa Starková) či ich seriálový brat Bran (Issac Hempstead Wright) sú dnes vďaka „Trónom“ hviezdami svojej generácie. Podľa jedného zo scenáristov Bryana Cogmana fyzicky, ale predovšetkým profesionálne dospeli spolu s charaktermi.
Diváci zrastajú so svojimi hrdinami a ich svetom niekoľko rokov, autori môžu teda ťažiť zo závislosti divákov a Hre o tróny sa už šesť sérií darí na výbornú. Už strhujúcim úvodom opantala divákov, ale aj kritikov a cinefilov. V roku 2011 sa hlásil o pozornosť seriál, ktorý bol tak trochu telenovelou, tak trochu akčnou vyvražďovačkou, no hlavne nepredvídateľnou stratégiou. Možno si viacerí povedali, že fantasy nie je ich šálka kávy, no posmelení argumentom, že „toto vonkoncom nie je klasika žánru“, dali Hre o tróny šancu. Už po prvom diele bolo ťažké nepodľahnúť jeho dekadencii.
Prvá sezóna bola ťažisková, musela presvedčiť, a Benioff s Weissom ju uvarili z tých najatraktívnejších esencií – dramatické rodinné udalosti v Zimohrade, kde osud Starkovcov ovplyvní smrť kráľa a na dlho rozdelí súrodencov. Príbeh krehkej bielovlásky Daenerys, ktorá padne do rúk barbarskému kmeňu, aby sa napokon asimilovala, zamilovala, ovdovela a pod ťarchou takmer smrteľných rán objavila svoju magickú silu. No pretrváva aj ďalší z počiatočných motívov – zakázaná láska dvoch súrodencov Cersey a Jaimeho, ktorá zanecháva temnú spúšť.
Šiesta séria bola k postavám viac ako štedrá, po dlhom odlúčení sa stretli Starkovci, Daenerys konečne dosiahla svoj hrad a postupné uzatváranie príbehu sa bude podľa tvorcov niesť v obdobnom duchu – stretnutia a napĺňanie cieľov, po ktorých hrdinovia prahnú celých šesť rokov. „Nemyslíme si, že siedma séria bude o pozvánkach na veľkolepé finále, je tu totiž mnoho veľkých udalostí, ktoré sme dlho plánovali a rozohrávali, založených na ľudských vyvrcholeniach. Ľudské kolízie sú všetky rozmanité a silné. Hrdinovia, ktorých poznáte veľmi dlho, sa rútia oproti sebe ako kone a práve o tom to je. Dúfam, že ľudia sú z toho rovnako vzrušení ako my,“ povedal Weiss pre magazín Entertainment Weekly.
