Jedna z najpopulárnejších francúzskych filmových hviezd sa preslávila v 50. a 60. rokoch, vo filme debutovala už v roku 1948. Hrala pod vedením slávnych režisérov Michelangela Antonioniho, Luisea Bunuela alebo Françoisea Truffauta.
Foto: SITA/AP
Herečka, ktorá sa venovala aj spevu a réžii, sa v roku 1928 narodila britskej tanečnici a francúzskemu majiteľovi reštaurácie. Detstvo a dospievanie prežila na Montmartri, obklopená umením.
Na začiatku svojej kariéry nebola považovaná za dosť atraktívnu na to, aby sa stala skutočnou hviezdou. To sa ale čoskoro zmenilo. Parížska rodáčka zabodovala najmä svojou „intelektuálnou ženskosťou“ a stala sa z nej múza francúzskej novej vlny.
Nezabudnuteľné boli podľa kritikov jej úlohy vo filmoch Noc (1961), Jules a Jim (1962) alebo Denník komornej (1964). No pre svojich fanúšikov sa Moreauová stala niečím viac než len „obyčajnou“, aj keď vynikajúcou herečkou. Jej rozličné filmové úlohy, spôsob, akým vystupovala na verejnosti, aj osobité vlastné názory sa zlúčili a dali vzniknúť Jeanne Moreauovej ako mýtu: symbolu konvenciami nespútanej, intuitívnej a prenikavo inteligentnej ženy.
Moreauová bola jedinou herečkou, ktorá dvakrát predsedala porote filmového festivalu v Cannes, kde v roku 1960 získala cenu za najlepšiu ženskú rolu (film Moderato Cantabile režiséra Petera Brooka). Počas svojej kariéry, trvajúcej 65 rokov, získala tri francúzske filmové ceny César a ďalšie dve nominácie.
Sama sa časom rozhodla vyskúšať si aj režisérsku prácu. V roku 1975 zaujal jej debut Svetlo, rozprávajúci o osudoch štyroch herečiek, z ktorých jednu si tiež sama zahrala. O tri roky neskôr nakrútila Dospievajúce dievča – film s autobiografickými motívmi o mladej hrdinke vyrastajúcej tesne pred druhou svetovou vojnou. Herečka sa často realizovala aj spevácky, svojím podmanivým a nepatetickým hlasom naspievala desiatky šansónov.
