Upozornil na to už karlovarský festival, keď ju pred dvomi rokmi zaradil na základe jej druháckeho filmu Zelená vlna medzi desiatku najzaujímavejších mladých filmárov.
Buchelovej dvadsaťminútový študentský film Magic Moments najnovšie vybral do súťaže prestížny svetový festival v kanadskom Toronte. Do krátkometrážnej súťaže sa slovenský film dostal vôbec prvýkrát v 42-ročnej histórii festivalu. Snímka súťaží v sekcii Short Cuts v konkurencii s ďalšími tridsiatimi štyrmi filmami. Posudzovať ich kvality bude trojčlenná porota. Naposledy sa slávnostnej torontskej premiéry zúčastnila delegácia filmu Eva Nová režiséra Marka Škopa, ktorý si napokon z Kanady priniesol cenu FIPRESCI. Medzinárodný festival v Toronte sa bude konať od 7. do 17. septembra.
Trochu srandy do toho ‚umierania‘
„Prečo ideme po tráve? Aby sme stúpili do hovna a mali šťastie,“ píše sa v kratučkej synopse a tento dialóg je esenciou celého Buchelovej filmu. Jeho hrdinky dokážu vyťažiť aj z „hry“, v ktorej práve tak úplne nevedú. Magic Moments odhaľuje malú každodennosť dvoch sestier, dospievajúcej Dominiky a mladšej Hany. Rodičia sú nútení na dlhšie odchádzať za prácou, dievčatá si teda musia vystačiť samy. Snažia sa zachovať krok s nevyhnutnou realitou, aj keď ich miestami otravuje.
Do ich spoločného dňa však zasiahne niekoľko podnetov, ktoré ich vzájomnú lásku nenápadne preverujú. Skvele napísané a neherečkami obsadené hrdinky sú esenciou Buchelovej minimalistického, ležérneho príbehu. Na malých veľkých každodennostiach presne definovala nádej a humanizmus a zároveň naznačila východisko, ako nezradiť dôveru a nepodľahnúť tme okolitého sveta, čo je v období dospievania ešte ťažšie.
„Mám rada životaschopných hrdinov v neľahkých situáciách, ktorí si vedia zachovať tvár, postaviť sa za seba alebo vyhrať nad vlastným strachom. Na začiatku Magic Moments bola myšlienka natočiť film o deťoch, ktoré sú odkázané samy na seba a vďaka vzájomnosti to zvládajú, dokážu sa pasovať so svojou situáciou ako víťazi,“ hovoí režisérka.
Buchelová písala scenár s Marínou Mĺkvou, kameramankou filmu je Radka Šišuláková a autorom hudby je Herzog Herzog. V epizódnych postavách spoznáme charizmatického Zvonka Lakčeviča (Koza) ako otca dievčat a Dominikinho nápadníka si zahral Ján Pavúr.
„Dominiku hrá moja kamarátka Michaela Kostková, študuje fotku na VŠVU, no už predtým hrala v jednom mojom krátkom filme. Je prirodzená, má v sebe vtip a citlivosť, ktorú kamera vidí,“ vysvetľuje režisérka. Mladšiu herečku hľadala takmer rok, napokon Miu Sofiu Arpášovú našli v detskom divadelnom súbore Lano.
„V živote som konkrétne toto nezažila, no vyrastala som na sídlisku a pozorovala rôznych ľudí,“ hovorí Martina Buchelová. Jej filmové mestské sídlisko nepôsobí prívetivo, no hrdinky svoj priestor ani situáciu nevnímajú tragicky. Symbolika krásy v šedom svete je skrytá napríklad v scéne, kde sestry hladia koňa. Nemôžu sa k nemu dostať úplne, dotýkajú sa ho len letmo, cez diery v plote.
„Keď idú mladí ľudia po prvýkrát na párty, sú plní očakávania a častokrát sa v tom nevedia zorientovať, no našej hrdinke sa to podarí. Je obozretná, nie je prehnane nadšená, všimne si, kto ju tam volal, vie, že nejde do ideálnych podmienok, ale zvedavosť ju tam predsa pritiahne,“ popisuje motiváciu dospievajúcej hrdinky režisérka. Na malom priestore odkrýva jej vnútorný konflikt medzi zodpovednosťou a túžbou spoznať prostredie, ktoré nikdy predtým nezažila.
O pomerne ťažkej rodinnej situácii je aj Buchelovej druhácky film Zelená vlna. „Na bežných momentoch som ukázala, čomu musia hrdinovia čeliť, no pritom je to hravé, zrejme preto sa na to nepozeráte s nepríjemným pocitom,“ hovorí Buchelová o predošlej snímke, ktorou zaujala vrámci programu Future Frames na karlovarskom festivale pred dvomi rokmi a zároveň tým presne vystihuje aj svoj posledný film Magic Moments.
„Všetci prežívame ťažké životné situácie, preto mám tendenciu hľadať aspoň v tom filme nádej, spôsob, ako sa dajú zvládnuť. Keďže je to fikcia, mám slobodu rozhodnúť, že príbeh skončí dobre, keby skončili dobre aj reálne príbehy, páčilo by sa mi to ešte viac,“ uzatvára filmárka.
Treba sa porovnávať
Slovenský film zaznamenal tento rok už niekoľko veľkých festivalových úspechov, počnúc rodinnou drámou Ivety Grófovej Piata loď s cenou z Berlinale, magisterským filmom Čiara Terezy Nvotovej, ktorý mal premiéru v Rotterdame, až po snímku Out režiséra Györgyho Kristófa uvedenú v canneskej súťaži. Ani Magic Moments nie sú prvým tohtoročným úspechom študentov VŠMU, už v máji bola polhodinová dráma Michala Blaška Atlantída 2003 o ukrajinskom páre na úteku do západnej Európy vybraná do súťaže áčkového festivalu Cannes.
Tvorcovia si teda dobre uvedomujú, že premiéra či uvedenie na kvalitnom, renomovanom festivale je najlepší spôsob prezentácie a je pozitívne, že slovenskí filmári, ani tí začínajúci, sa konfrontácie s veľkým svetom neboja. Porovnávanie s medzinárodnou konkurenciou je totiž pre napredovanie národnej kinematografie aj autorský rast nevyhnutné.
