Trumbo je životopisný film o pohnutom osude hollywoodskeho scenáristu v období mccarthizmu (obdobie hysterického antikomunizmu v rokoch 1940 –1950 v USA). Okrem súkromia približuje aj pozadie zložitej doby. Zaujímavé je aj to, že drámu nakrútil Jay Roach, ktorý je známy ako režisér komédie Jeho foter, to je lotor a ďalšie časti tejto veselej série produkoval. Ako vidno, osud Daltona Trumba vzrušuje jeho kolegov filmárov dodnes.
Aj oni si kladú otázku – ako sa to mohlo stať? Dalton Trumbo, miláčik Hollywoodu, sa totiž tiež ocitol na čiernej listine umelcov, ktorí nemohli účinkovať či publikovať. O jeho scenáre však bol i naďalej záujem, a tak písal pod cudzími menami. Pomohli bezúhonní kamaráti. Aj film Prázdniny v Ríme z roku 1953 mal ako scenáristov uvedené mená Ian McLellan a John Dighton. Dalton Trumbo sa dostal do titulkov až po svojej rehabilitácii a keď boli na to aj technické podmienky – pri digitalizácii filmu.
Trumbo vznikol podľa knihy
Náš divák môže byť prekvapený, že čosi také sa dialo aj v Amerike. Mysleli sme si, že to je len naša špecialita – zákaz písania, cenzúra, popretie talentu a podobné intelektuálne násilie. Bolo to tak aj tam, len naopak: u nás za nedôveryhodných podpisovali literárne diela komunisti a tam za komunistov antikomunisti. Všade to história inak namixuje a výhodou je, že sa môžeme obzrieť späť a zistiť, ako to bolo, kde sa stala chyba, ako sa ľudia správali v nenormálnej situácii. Tieto otázky vzrušovali zrejme aj scenáristu Johna McNamaru, ktorý písal príbeh Trumba podľa úspešnej životopisnej knihy Brucea Cooka.
Film, ktorý nesie jednoduchý, ale vlastne triumfálny názov – dlho utajované meno Trumbo je zrazu na plagátoch! – cez konkrétny osud rozpráva o tom, čo sa dialo v Hollywoode v časoch, keď sa USA hystericky obávali protiamerickej činnosti. V dôsledku týchto strachov z komunizmu bujnela podozrievavosť a nenávisť. Narušili sa vzťahy, pokrivili sa charaktery a kto si chcel charakter zachovať, trpel. Aj Dalton Trumbo si zachovával svoje ľavičiarske presvedčenie. Vyplývalo to z jeho tvrdohlavej povahy, ale aj zo skúsenosti. Po druhej svetovej vojne mnohí pokrokoví ľudia, antifašisti, zotrvávali na pozitívnom vzťahu k vojnovým spojencom. Sám Trumbo je aj autorom silnej protivojnovej oceňovanej knihy Johny si vzal pušku, ktorú vydal ešte v roku 1937 (a v roku 1971 si ju aj sfilmoval). Motivoval ho najmä antifašizmus a angažoval sa v mierovom hnutí.
Nečakaný úder
Vráťme sa však k novému filmu o ňom, ktorý je z roku 2015. Film sa začína v okamihu, keď je všetko v poriadku, práca sa darí, Dalton Trumbo je hviezda Hollywoodu, jeho film Slečna Kitty (1940) získava Oscara, hrá v ňom Ginger Rogersová a je to veľký úspech. Dalton je medzi desiatimi najlepšie platenými hollywoodskymi autormi. No ukazuje sa, že aj na miláčikov šťasteny môže udrieť päsť ideológie.
Šarmantný scenárista – podľa módy päťdesiatych rokov – je dynamická osobnosť obklopená priateľmi, rodinou. Scenáre mu trhajú z rúk, všetci sa okolo neho krútia. Má pôvabnú manželku, ktorá sa kvôli nemu rozviedla, má deti, ktoré ho zbožňujú. Má aj veľa kolegov, ktorí ho uznávajú a radi sa s ním stretávajú, grilujú, popíjajú, sú v pohode. Píše o ňom aj bulvárna novinárka Hedda Hopperová, ktorá v Hollywoode čosi znamená a ovplyvňuje mienku. Aj ona sa proti nemu obráti. Daltona hrá Bryan Cranston, jeho manželku Diane Laneová a novinárku Hellen Mirrenová. Vo filme sa objavia aj ďalšie reálne postavy, dokonca postavy známych hercov, lebo aj tí boli do Trumbovho osudu zapletení. Vystupujú ako jeho odporcovia alebo pomocníci (napríklad John Wayne, Kirk Douglas, Gregory Peck) a vo filme ich hrajú mladí herci. Ich presvedčivosť prenáša diváka do tých zložitých čias a dáva možnosť porozumieť dianiu.
Píše aj vo vani
Film núti hlbšie sa zamyslieť nad dejinami a najmä nad súvislosťami diania. Svet sa stále mení a kým si niečo osvojíme, už je to inak. Druhá svetová vojna spojila protifašistické sily, netrvalo však dlho a prišla vojna studená. Jeden z jej vodcov bol senátor Joseph McCarthy, ktorý viedol vyšetrovania protiamerickej činnosti, čo znamenalo akékoľvek sympatie ku komunizmu. Svet už vedel, čo sa deje v Sovietskom zväze a toto bola reakcia. Podľa obávaného senátora sa toto obdobie aj nazýva a jeho iniciatívy postihli tiež Charlieho Chaplina, Leonarda Bernsteina, Arthura Millera, Orsona Wellesa a ďalšie známe osobnosti.
Niečo iné je pevná štátna ideológia a niečo iné krehké súkromné názory ľudí, vyplývajúce z ich osudov. Ani Trumbo neveril, že by ho mohli až tak stíhať, ale onedlho už zakúšal perzekúciu: rodina nemá peniaze, sťahujú sa do horšieho, nastáva úpadok. Trápi ho to, lebo nechce, aby jeho blízki trpeli. Napokon sa pod jeho vplyvom vytvorí sieť ľudí, čo si navzájom pomáhajú. Aj on publikuje pod cudzím menom, a tak sa zarába. Píše vo veľkom. V horúčavách sedí vo vani a píše, až mu z toho preskakuje. Chrlí scenáre, ale jeho nervy trpia a trpia aj rodinní príslušníci. Je nervózny z množstva práce, je nepríjemný na ženu, na deti, na všetkých. Zdá sa, že stopku dostane aj doma, manželská kríza je na spadnutie. Trumbo sa však spamätá a tempo spomalí. Píše však ďalej pod cudzími menami. Tak raz splodí aj scenár slávneho filmu Prázdniny v Ríme.
Záchranca Douglas
Roky utekajú, na verejnosť už presakuje, kto je skutočným autorom dobrých scenárov, McCarthy zomrel, studená vojna prešla do iného štádia, niektoré problémy odumreli, prišli nové. Komunizmus sa skompromitoval sám. Všetko sa zmenilo. No Trumbo zostáva ďalej na čiernej listine, až jedného dňa za ním príde Kirk Douglas, vtedy mladý herec, ktorý produkuje film Spartakus s režisérom Stanleym Kubrickom. Má to byť ohromná udalosť, nakrúcať sa má podľa Howardovej knihy. Douglas teda osloví Trumba a sľúbi mu, že ak napíše tento scenár, bude aj v titulkoch uvedené jeho meno.
Zároveň mu niečo podobné sľubuje Otto Preminger cez film Exodus. Je jasné, že sa blíži rehabilitácia. Aj tú film zachytí. Film Trumbo vôbec odhalí všeličo z filmovej histórie a má až dokumentárnu hodnotu. Tým, že je hraný, spĺňa však aj nároky umeleckého diela. Rozvíri emócie a vyvolá otázky o tom, kto sa správne zachoval a kto nie, prečo bol Trumbo taký tvrdohlavý a ako to bolo s mccarthizmom – bola hystéria oprávnená? Týkala sa aj našej budúcnosti? Dá sa nad tým všetkým zamýšľať. Aj Trumbo sa zamýšľal a dospel k názoru, že „všetci sme boli obeťami tej doby. Aj sudcovia, aj odsúdenci“.
Doba vlečie ľudí, ale poznanie dejín ich aspoň trocha oslobodzuje. A tento film tomu napomáha.
