Po strništi bos sa vracia do krajiny Svěrákovho detstva

Keď režisér Jan Svěrák debutoval v roku 1991 filmom Obecná škola, dostalo sa mu pozornosti nielen doma, ale vďaka oscarovej nominácii aj vo svete.

26.08.2017 16:00
Alois Grec Foto:
Výkony detských hrdinov sú najsilnejšou stránkou Svěrákovho nového filmu. Eda (Alois Grec) v strede so svojím typickým pleteným "krížom" na hlave.
debata

Na film založený na spomienkach z detstva jeho otca Zdeňka Sveřáka nadviazal teraz Jan Svěrák snímkou Po strništi bos. Odohráva sa pred udalosťami Obecnej školy a odvčera je v slovenských kinách.

„Keď sme s otcom asi pred pätnástimi rokmi začali uvažovať, či by stálo zato, urobiť film z jeho spomienok z detstva, povedali sme si, že veď sme to už spravili a je ním Obecná škola,“ povedal Jan Svěrák pred slovenskou premiérou filmu. Podľa neho mal však otec toľko spomienok a zdali sa im také zaujímavé, že sa rozhodli prekonať strach a ísť do toho. Podľa režiséra je film tak na 70 percent autobiografiou jeho otca a postavy majú reálne predobrazy, aj keď niektoré veci potrebovali tvorcovia dofabulovať. „Vo výsledku sa ukázalo, že ten film je natoľko odlišný od Obecnej školy, že má spoločné iba to, že rodina Součkovcov sa volá rovnako, že je to rodina rozprávača, ktorý rozprával aj Obecnú školu a že má podobný humor a lyriku. Po strništi bos je však oveľa lyrickejší a subjektívnejší fil­m.“

Hrdinom filmu je osemročný Edo (Alois Grec), ktorý je so svojimi rodičmi (Ondřej Vetchý, Tereza Voříšková) prinútený vysťahovať sa z pražského bytu a odísť na vidiek do malomesta za rodinou, ktorej pevnou rukou vládne tyranský dedo (Jan Tříska). Na pozadí detských dobrodružstiev sa tu odohráva aj veľká rodinná dráma. Jednou z jej kľúčových postáv je Vlk (Oldřich Kaiser), Edov ujo, ktorého rodina nadobro odvrhla.

Malého hrdinu mu prihrala náhoda

Objektívom kamery Vladimíra Smutného, ktorú podčiarkuje hudba Michala Novinského, podáva Po strništi bos nežný a láskyplný pohľad na krajinu Svěrákovho detstva plnú autentických dobových detailov. Hoci sa príbeh odohráva počas vojny, je nazeraný detskou optikou uchránenou od niektorých právd. Práve výkony detských hrdinov sú najsilnejšou stránkou Svěrákovho nového filmu. „Asi som sa tak veľmi bál, aby som sa s nimi netrápil a aby hrali dobre, že som si dal sakra záležať na ich výbere,“ povedal režisér. Malých hrdinov hľadal prostredníctvom konkurzov z detí, ktoré chodia do dramatických krúžkov. Ani medzi 400 účastníkmi však nenašiel hlavného hrdinu. Toho mu prihrala náhoda. „Dohodila mi ho moja asistentka, ktorej sestra opatrovala troch bratov a on bol jedným z nich. Stále mi vnucovala ich fotografie až som ho pozval na konkurz a bol najlepší. Nadchol ma tým, že na kamere jeho tvár neustále žila. Vyzeralo to, že stále o niečom premýšľa, a to je vo filme dobré. Diváci sa môžu do neho projektovať a predstavovať si, čo asi prežíva.“

Po strništi bos sa odohráva pred dejom Obecnej školy. Diváka namiesto do Prahy krátko po vojne berie do Prahy počas protektorátu, ale iba na chvíľu, kým sa hrdinovia nepresunú na vidiek. Nájsť mestečko, v ktorom by filmári mohli nakrúcať, nebolo jednoduché. „Keď sme v roku 1991 nakrúcali Obecnú školu, čo je príbeh tesne po vojne, Praha vyzerala ešte takmer ako po vojne. Dali sa nájsť zákutia, kde stačili miniatúrne úpravy. Dali sme tam drevenú ohradu a už to vyzeralo ako z roku 1945. Dnes sa všetko zmenilo, v každej dedinke si niekto niečo pristaví, dá tam plastové okná alebo má novú betónovú strechu, alebo tam Európska únia zafinancuje chodníky a je to strihnuté ako podľa pravítka a už sa to tam nakrúcať nedá. Alebo dá, ale s nákladnými digitálnymi efektmi. Vtedy je jedno, či do pozadia staviate celú armádu, nové mesto alebo či meníte chalupu – to už je za rovnaké peniaze,“ povedal Svěrák, ktorého tím nakoniec našiel vhodnú lokáciu na nakrúcanie na hraniciach s Rakúskom v Slavoniciach. „Zastavil sa tam čas, až do revolúcie tam bolo úplne mŕtvo, pritom majú krásne renesančné námestie, je to kultúrna pamiatka a zostalo to kultúrnou pamiatkou aj po revolúcii,“ povedal režisér.

Tieň monštra

Po strništi bos je podľa Svěráka jeho prvým filmom, v ktorom je niektorá z jeho hlavných postáv vyslovene záporná. „Keď si spomeniete na moje filmy, tak napríklad v Tmavomodrom svete je síce postava zlého bachara, ale to je malá postavička. Tu máme toho Třísku, ktorý prechádza celým filmom, a je to jednoducho monštrum,“ povedal o postave Edovho deda, ktorého stvárnil Jan Tříska. V Obecnej škole si zase zahral učiteľa Igora Hnízda. Svěrák sa nebál, že by tým divákov poplietol. V takom Poľsku si podľa neho ani neuvedomia, že ide o toho istého herca a obe snímky delí 26-ročný rozdiel. „Honzu Třísku sme najskôr vôbec nechceli obsadiť, ale energiu, ktorú v sebe má, ten hnev, to by sme asi ťažko hľadali niekde inde. Vo filme má asi dvadsať scén, ale presakuje celým príbehom a v mnohých scénach, aj keď v nich nevystupuje, necháva tieň toho monštra,“ dodal režisér, ktorý pôvodne uvažoval, že by si vo filme zahral postavu Edovho otca. Svojmu otcovi Zdeňkovi zveril úlohu učiteľa.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Jan Svěrák #Po strništi bos