Mireille Darc na seba upútala pozornosť množstvom filmov, z ktorých niektoré, ako napríklad Les seins de glace (Ľadové prsia) alebo Smrť darebáka, nakrútila so svojou životnou láskou a bývalým manželom Alainom Delonom. Veľký úspech mali okrem iného aj dve komédie s Pierrom Richardom – Veľký blondín s čiernou topánkou a Návrat veľkého blondína.
Patrila k symbolom francúzskeho filmu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, hrala v piatich desiatkach celovečerných filmov. Trinásť z nich nakrútil režisér Georges Lautner.
Postupne hrala s najväčšími hviezdami francúzskej kinematografie, počnúc Jeanom Gabinom, s ktorým sa stretla v roku 1964 vo filme Monsieur. Vo filme Borsalino sa zase objavila po boku Delona, ale aj Jeana Paula Belmonda. Hrala tiež s Louisom de Funèsom, Claudeom Brasherom, Linom Venturom a mnohými ďalšími.
Dcéra záhradníka z Toulonu, vlastným menom Mireille Aigroz, vyrastala v Provensálsku. O herectve snívala už od strednej školy, a tak skúšala šťastie v Paríži. Pracovala ako modelka, no zlomom bolo pre ňu stretnutie s režisérom Lautnerom v roku 1963, ktorý jej dal hlavnú úlohu vo filme Galia.
Svoje literárne a režijné ambície uplatnila v roku 1988, keď podľa románu Katherine Pancolovej napísala a natočila film Barbarka. Na začiatku osemdesiatych rokov podstúpila v dôsledku srdcovej chyby náročnú operáciu, vzápätí prežila ťažkú autonehodu. Obe rany osudu prekonala, no operáciu musela opäť podstúpiť v roku 2013.
S Delonom, s ktorým udržiavala priateľské vzťahy aj po rozchode v roku 1983, spolupracovala v televízii a divadle. Hrali spolu v seriáli Frank Riva a v divadelnej hre Medisonské mosty.
