Svěrákov film Po strništi bos mení spomienky na umenie

Skoro každý z nás má aspoň prázdninovú skúsenosť s vidiekom – strniská, záhrady, chalupy, páperové periny, studne, potoky... Ale - aj vidiek sa mení a mnohé z jeho poézie sa stráca. Tvorcovia filmu Po strništi bos sa snažia dávne podoby a hodnoty dedinského života pripomenúť.

03.09.2017 05:00
Po strništi bos Foto:
Hlavný hrdina filmu malý Edo Souček sa musí s rodičmi sťahovať z mesta k starým rodičom.
debata

Hlavný hrdina filmu malý Edo Souček býva v Prahe, ale deda a babičku má na dedine. Je to v období protektorátu, zúri druhá svetová vojna a pod vplyvom týchto okolností sa musí Edo s rodičmi sťahovať z mesta k starým rodičom. Chlapec sa tak zrazu ocitne v celkom iných podmienkach, než bol zvyknutý vo veľkomeste. Predovšetkým musí obstáť medzi miestnymi chlapcami, ktorí o „padavky“ záujem nemajú. Parta ho však prijme a Edo sa stane súčasťou dedinského života. Ten má svoju morálku, svoju krásu aj krutosť. Neprejavuje sa to iba v parte chlapcov, ale aj v rodine. Veci, ktoré boli Edovi v meste vzdialené, sa zrazu priblížia. Zisťuje, že vojna nezúri iba vonku, ale aj medzi príbuznými.

Morózny dedko v rodine diktuje a je jej postrachom. Bojí sa ho aj Edov otec. Jablkom sváru v rodine je Edov strýko, dedov syn, ktorý sa údajne veľmi previnil. No ukazuje sa, že pravda je zložitejšia. Edo sa snaží v tomto všetkom vyznať. Z epizódok a charakterov v rodine buduje svoju predstavu o svete dospelých. Je sympatický svojou zraniteľnosťou, vnímavosťou a čistotou. Je to vlastne malý Zdeněk Svěrák, lebo o jeho spomienky ide. To on bol počas vojny s rodičmi na vidieku, ako to už diváci videli vo filme Obecná škola. Tu je Edo ešte menší a patrí mu vo filme viac priestoru ako v Obecnej škole. Tam mal hlavné slovo skôr Jan Tříska ako učiteľ Hnízdo. Ten hrá aj v tomto filme, ale práve obávaného deduška.

Rodičov malého Eda hrá Ondřej Vetchý a Tereza Voříšková, kým v Obecnej škole to bol sám Zdeněk Svěrák a Libuše Šafránková. Tieto postavy sa asi ani nedajú zahrať zle, lebo všetko sú to vlastne rozprávkové bytosti. Vo Svěrákových spomienkach je svet útulný. Hoci ide o obdobie vojny a skutočné nebezpečenstvá, vo filme prevažuje ten pocit bezpečia, ktorý majú deti chránené rodičmi. Vtedy sa nič zlé nemôže stať, hoci strachy deti pociťujú, a to možno väčšie než dospelí, ale o to silnejšie prežívajú aj radosť a krásu. To všetko Svěrákovci do filmu dostali – cez spomienky vyvolávajú rýdze pocity. Vrátili na plátno zabudnuté veci, slová, činnosti, odevy… Ženy tam párajú perie, muži orú starodávnym pluhom a kúpu kone v rieke. Deti zbierajú klásky a chodia po strnisku bosé…

Malý Edo nosí celý čas na hlave čiapku zvanú kríž. Je to zložitejšia pletená čelenka, ktorá v tých časoch mala mestských chlapcov chrániť pred rozstrapatením a v zime aj ohrievala. Nosili ju aj prvorepublikoví bicyklisti. V tomto filme odlišuje Eda od dedinských chlapcov a zároveň ho dotvára vizuálne – vyzerá ako chrobáčik. Svěrákovci nežným spôsobom rozprávajú o tých najvážnejších veciach v ľudskom živote i v histórii. Hoci sú v ich príbehoch aj drámy, stavajú na pozitívnych hodnotách, a preto ich filmy nie sú „zabijácke“, ale povznášajúce. Aj tento, v ktorom chlapci cikajú na nemeckých vojakov z mosta, ruskí vojaci konfiškujú vysávač Edovej mame a tá potom vinníka nezradí, je predovšetkým zábavný. Všetky epizódy vo filme sú prosté, zlo je pokorené, dobro ocenené a niektoré chvíle života sú rozprávkové – ako napríklad jazda na saniach ťahaných koňmi. Spomienkový optimizmus sa mení na umeleckú hodnotu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Zdeněk Svěrák #Jan Svěrák #Po strništi bos