Major Zeman zmenil Vladimírovi Brabcovi život

"Viac si vážim svoje divadelné roly, ktoré mi nepriniesli takú popularitu ako Zeman," povedal Vladimír Brabec.

04.09.2017 12:00
Vladimír Brabec Foto:
Vladimír Brabec ako major Zeman.
debata (36)

V seriáli Tridsať prípadov majora Zemana síce hral výkvet českých hercov, ale biľag „zradcu“ si po roku 1989 vyslúžil jedine on. „Som herec a ten chce hrať,“ vysvetľoval pred ôsmimi rokmi v rozhovore pre portál idnes.cz.

„Nedávno sa priznal Radek Brzobohatý, ktorý v seriáli tiež hrá, že aj jemu túto rolu ponúkli. Nedostal ju možno preto, že hral hlavnú postavu v trezorovom filme Ucho. S odstupom rokov mi to pripadá veľmi paradoxné, pretože režisér Karel Kachyňa zase ponúkal hlavnú rolu v Uchu aj mne. Vtedy som odmietol, pretože film sa nakrúcal cez prázdniny a vtedy nikdy nenakrúcam. Odišiel som na dovolenku s deťmi,“ pokračoval. O seriálovej postave, ktorá významne poznamenala jeho osud, napísal aj knihu Jak to vidím dnes.

Herec, ktorý na javisku Národného divadla stvárnil Petruccia v Skrotení zlej ženy, Cyrana, Polonia v Hamletovi či Benvolia v Rómeovi a Júlii, zomrel v piatok večer vo veku 83 rokov.

Netúžil stať sa hercom

„Nemal som ambície stať sa hercom. Ale našiel som letáčik, že hľadajú deti, chcel som sa ,uliať' zo školy, tak som vyrazil do divadla,“ spomenul v rozhovore pre seniortip.cz. Pripustil, že nejaké herecké gény v sebe asi mal, jeho rodičia boli totiž ochotníci. Nikdy ich síce na javisku nevidel, ale objavil tri fotografie, na ktorých sú v hereckých kostýmoch.

Ako jedného zo štatistov v dramatizácii Verneho románu Dva roky prázdnin na scéne žižkovského divadla Akropolis si Vladimíra Brabca všimla češtinárka. Rozpoznala jeho talent a pripravila ho na skúšky na konzervatórium. Nasledovali štúdiá na DAMU, ktoré absolvoval v roku 1953. Medzi jeho spolužiakmi boli aj Petr Haničinec, Josef Zíma či Jana Štěpánková.

Začínal v Divadle pracujúcich v Moste. „Po dvoch rokoch som odišiel späť do Prahy, do divadla D34. Od roku 1959 som bol s krátkou prestávkou členom Národného divadla dlhých tridsaťpäť rokov,“ povedal Vladimír Brabec. Hral Cyrana, keď v roku 1975 dostal na javisku infarkt. Vzal si zdravotnú dovolenku a stal sa členom hereckého súboru Filmového štúdia Barrandov. Do Národného sa vrátil začiatkom 80. rokov.

Po prvý raz ušiel zubatej z lopaty v roku 1970, keď sa zrútil s ultralightom do rozkvitnutých sliviek. Jeho koníčkami boli totiž od mladosti letectvo a parašutizmus. Druhý infarkt dostal v septembri 2002 pri Národnom múzeu, vtedy ho zachránili dvaja náhodní okoloidúci. Anjeli strážni pri ňom stáli aj v roku 2015, keď prekonal ďalšiu srdcovú príhodu.

„Veril som, že sa bez divadla zaobídem, že budem mať pokoj a množstvo voľného času. Chýbať mi však začalo takmer ihneď. Našťastie veľmi rýchlo som dostal z Karlínskeho divadla ponuku na rolu v muzikáli My Fair Lady,“ spomínal na koniec roku 1993, keď Zlatú kapličku definitívne opustil. Po čase nasledovalo hosťovanie v Divadle Broadway, na oboch scénach ochutnal úplne nový svet. „Čakali ma krásne postavy, mal som pocit úžasnej slobody – slobodne sa rozhodujem, hrám, pretože chcem,“ povedal o účinkovaní v muzikáloch Traja mušketieri, Adela ešte nevečerala, Kleopatra, Niekto to rád horúce, Rebeli či Anjel s diablom v tele.

Mal štrnásť, keď sa po prvý raz objavil pred filmovou kamerou v krimikomédii Křížová trojka (1948). Študenta si zahral v historickej dráme Revoluční rok 1848 (1949), novinára zas v životopisnom filme Velké dobrodružství (1952). Väčšinou však hrával malé a stredné postavy, titulné naozaj len výnimočne. Jeho filmografia je však nesmierne bohatá.

Aj televíznych inscenácií a seriálov si „zaknihoval“ veľmi veľa. Za všetky spomeňme aspoň Sňatky z rozumu, Malý pitaval z velkého města, My všichni školou povinní, Dobrodružstvá kriminalistiky, Hříchy pátera Knoxe, Ulice či Vyprávěj.

S Jackom Lemmonon spolu starli

Svoj hlas prepožičal nejednej zahraničnej hviezde. „Mojím celoživotných dabingovým spoločníkom bol Jack Lemmon. Spolu sme starli. Filmy ako Niekto to rád horúce či Nebožtíci prajú láske sú aj po rokoch filmovou klasikou,“ povedal Vladimír Brabec. V roku 1998 si prevzal Cenu Františka Filipovského za celoživotné majstrovstvo v dabingu.

Keď odchádzal z Národného, práve daboval plukovníka Shermana Pottera zo seriálu M.A.S.H., ktorý mal viac ako dvesto dielov. „Tá postava mala láskavosť, humor, veľmi ma bavila a z ohlasov viem, že aj divákov. V mnohých filmoch som daboval Marcella Mastroianniho. A predstavte si, že som sa s ním aj stretol. Práve sme skúšali Vec Makropulos, keď za mnou pribehli, že je v divadle, nech sa s ním idem zoznámiť. Myslel som, že si zo mňa robia srandu, ale on tam skutočne bol. Asi hodinu sme sa rozprávali takým prapodivným jazykom – ruky, nohy… Bol vážne sympaťák,“ pridal spomienku v rozhovore pre portál seniortip.cz.

V posledných rokoch trápili Vladimíra Brabca viaceré zdravotné problémy. Objavil sa však ešte v seriáli Stopy života.

© Autorské práva vyhradené

36 debata chyba
Viac na túto tému: #úmrtie #Vladimír Brabec