Jan Tříska - pedant, pre ktorého bolo herectvo rehoľou

25.09.2017 18:57
tříska radúz nepoužívať
Jan Tříska s Magdou Vášáryovou v hlavných úlohách poetickej rozprávky Radúz a Mahuliena. V utorok 26. septembra o 21.05 ju uvedie stanica ČT Art. Autor:

Mladšie ročníky si ho pamätajú najmä ako rázneho učiteľa Igora Hnízda zo Svěrákovej Obecnej školy, tie staršie zaregistrovali aj jeho hviezdnu kariéru v 60. rokoch minulého storočia. Český herec Jan Tříska zomrel vo veku 80 rokov v noci z nedele na pondelok.

Tříska v sobotu skončil vo Vltave pod Karlovým mostom, odkiaľ ho vytiahli cestujúci z okoloidúcej lode. Podarilo sa im ho oživiť, v nemocnici, kam ho previezli, svoj boj o život prehral. Podľa polície z doterajšieho vyšetrovania vyplýva, že pád do Vltavy bol nešťastnou náhodou a Tříska do rieky neskočil. Tříska mal sedieť na múre mosta čelom k vode, čo mu vyhovárala prítomná ochranka. Tej sa ospravedlnil a o pár minút bol podľa servera lidovky.cz vo vode.

„Myslím si, že na Karlov most išiel preto, lebo tam mal také miesto, na ktoré vždy položil dlaň. Ako herec bol poverčivý a veril, že mu to pomôže, aby svoju prácu vykonal dobre,“ povedal Českej televízii jeho kolega Jan Hrušínský. V jeho Divadle Na Jezerce spoločne účinkovali v hre Kumšt. Hrušínský tiež odmietol špekulácie o samovražde. Takisto ako Jiří Mádl, ktorý mal s Třískom včera začať nakrúcať film Na střeše. Herec bol podľa neho vo výbornej kondícii a na veľkú úlohu sa tešil.

Takú energiu ťažko hľadať inde

Hercova filmografia sa uzavrela snímkou Po strništi bos režiséra Jana Svěráka, ktorá je práve v slovenských kinách. Tříska v nej stvárnil tyranského deda. „Honzu Třísku sme najskôr vôbec nechceli obsadiť, ale energiu, ktorú v sebe má, ten hnev, to by sme asi ťažko hľadali niekde inde. Vo filme má asi dvadsať scén, ale presakuje celým príbehom,“ povedal o jeho úlohe Jan Svěrák. Film Po strništi bos je založený na spomienkach z detstva Zdeňka Sveřáka a nadväzuje na film Obecná škola (1991), hoci sa odohráva pred ním.

Práve úloha prísneho a svojského učiteľa Igora Hnízda v Obecnej škole, ktorou sa Tříska po revolúcii vrátil do českého filmu, patrí k jeho najznámejším. „Bola to krásna práca, za čo som veľmi vďačný, film bol úspešný, Obecná škola vstúpila do povedomia aj tej generácie, ktorá sa narodila v dobe, keď už som bol v Amerike. Viem to od tých mladých, ktorí ma v súvislosti s týmto filmom dodnes oslovujú. Považujem bez preháňania za veľkú česť mať podiel na tom, čomu sa hovorí kultové dielo,“ povedal Tříska v rozhovore na portáli host.divadlo.cz o Svěrákovom celovečernom debute a poslednom veľkom úspechu znárodnenej československej kinematografie.

„Mal som ho rád ako herca aj ako človeka napriek tomu, že sa dokázal rozzúriť. Ale hneval sa iba preto, lebo bol hrozne prísny, najmä sám k sebe. Bol vždy pripravený podať výkon na 110 percent a podobné nasadenie, aspoň na sto percent, čakal od všetkých naokolo,“ citoval portál idnes.cz režiséra Jana Svěráka. Tříska bol známy tým, že bol pedant a potrpel si na poriadok, s čím súvisela aj jeho precízna práca na úlohách, ktoré stvárňoval.

Pomohol mu Romeo

Obecná škola získala oscarovú nomináciu, rovnako ako Želary (2003) režiséra Ondřeja Trojana, v ktorých si Tříska zahral starého Gorčíka, a tiež film Miloša Formana Ľud verzus Larry Flint (1996). V ňom Tříska stvárnil atentátnika. Forman, ktorý ho obsadil aj do svojho Ragtimu (1981), Třískovi pomohol s bývaním v New Yorku, keď sa mu v Amerike podarilo získať jeho prvú divadelnú postavu – Diabla v Majstrovi a Margaréte.

„Na tú úlohu som, samozrejme, robil konkurz. Ale režisér (Andrei Serban, pôvodom Rumun – pozn. red.) ma ešte k tomu poznal z toho, čo o mne počul. V čase, keď som ja v Prahe v rokoch 1963 –1965 hral v Národnom divadle Romea, on bol študentom divadelnej školy v Bukurešti a dočítal sa v novinách o slávnej Krejčovej inscenácii Romea,“ povedal Tříska v programe Českej televízie Na plovárně. „Inscenácia mala veľký úspech, dostal som na to dobré recenzie. Tým on de facto začal moju americkú kariéru.“ Tříska emigroval v roku 1977 po podpise Charty 77. Najskôr do Kanady a odtiaľ do Ameriky.

Som sluha verejnosti

Třískovu českú divadelnú kariéru ovplyvnilo šťastné stretnutie s režisérom Otomarom Krejčom. „Veľmi veľa ma naučil. Vtedy sa rado hovorilo: Herectvo je rehoľa. A hovorilo sa to tak polovážne a poloironicky. Ale ja som to bral to-tál-ne vážne. Dodnes považujem herectvo za rehoľnícku prácu,“ povedal v rozhovore pre Lidové noviny. „Herectvo je služobnícke povolanie. Som sluha verejnosti, ktorá si zaplatila lístok do divadla alebo do kina.“

K herectvu Třísku priviedla aj poézia. Jeho otec psychológ mal knižnicu, ktorej jednu polovicu tvorili knihy o psychológii, filozofii a matematike a druhú poézia, po ktorej Tříska siahol podľa vlastných slov hneď, ako sa naučil čítať. Neskôr sa básne učil naspamäť a chodil recitovať. Na jednej recitačnej súťaži si ho všimol slávny herec Karel Höger. „Cez prestávku za mnou prišiel a spýtal sa ma, čo chcem študovať. Odpovedal som: tanečníka. A on: môžete byť dobrým hercom,“ cituje Třísku Česká televízia. A tak vyštudoval DAMU a v roku 1959 sa stal vtedy najmladším členom činoherného súboru Národného divadla, kde hviezdil ako už spomínaný Romeo.

Z Národného divadla neskôr odišiel, aby v roku 1965 spoluzakladal slávne Divadlo za branou, ktoré patrilo k dôležitým kultúrnym priestorom uvoľnenia 60. rokov a zaniklo z politických dôvodov v roku 1972. „Boli sme vtedy taká skupina rozhnevaných mladých mužov: Otomar Krejča, dramaturg Karel Kraus, Mařenka Tomášová a ja. A Pepík Topol, spisovateľ a dramatik. V tom čase sme sa hnevali, pretože sa nám zdalo, že Národné divadlo nemalo už v tej dobe dostatok vnútornej energie. Chceli sme skúsiť niečo vlastné, a preto sme sa trhli a odišli,“ povedal Tříska v rozhovore s Markom Ebenom.

Lákali ho tajomné postavy

V 60. rokoch minulého storočia sa z Třísku stávala aj filmová hviezda. Ako akrobat Vincek Bonžůr zažiaril vo filme Martina Friča Lidé z maringotek (1996), v ktorom sa zamiluje do krasojazdkyne Niny (Emília Vášáryová). S Fričom nakrútil aj drámu Hvězda zvaná Pelyněk (1964). Režisér Peter Weigl ho obsadil do hlavnej úlohy poetickej rozprávkovej snímky Radúz a Mahuliena (1970), v ktorej jeho partnerku stvárnila Magda Vášáryová. V dobrodružnom seriáli Záhada hlavolamu (1969) podľa románov Jaroslava Foglara stvárnil Tříska tajomného Široka/Velkého Vonta. Tajomné postavy ho lákali. „Zaujímajú ma postavy s tajomstvom, ktoré nie je poriadne vysvetlené. To priťahuje aj publikum,“ povedal pred niekoľkými rokmi pre Pravdu.

Jan Tříska na 8.
		Medzinárodnom
		filmovom...
Herec Jan Tříska
		(vľavo) a režisér
		Jan...
+5Český herec Jan
		Tříska počas
		slávnostného...

Jednou z posledných Třískových filmových úloh, v ktorej sa pred revolúciou v Československu objavil, je doktor Houdek v komédii Jiřího Menzla Na samotě u lesa (1976). Príležitosti mu postupne ubúdali – koncom 60. rokov totiž podpísal manifest Dvetisíc slov. Koncom 70. rokov tak nakrútil aj niekoľko snímok v ústraní na Slovensku (Pätnásť životov, Život na úteku, Tetované časom). Po podpise Charty 77 a po tom, čo zatkli Václava Havla, sa rozhodol emigrovať.

Hoci najskôr nevedel dobre po anglicky, podarilo sa mu presadiť v Hollywoode. V zahraničí pribudlo do Třískovej filmografie podľa jeho slov vyše 40 titulov. Objavil sa napríklad v krimitrileri Charlesa Jarrotta Amatér (1981), v komédii s Nastasjou Kinski, Dudleym Moorom a Armandom Assante Neverne tvoja (1984) či v sci-fi 2010: Druhá vesmírna odysea (1984). Režisér John Frankenheimer ho obsadil do krimitrileru Ronin (1998), s Bryanom Singerom spolupracoval na trileri Nadaný žiak (1998). Objavil sa aj v komédii Semtex Blues (1993), v historickej snímke Warrena Beattyho Červení (1981) či vo filme Karate Kid 3 (1989).

Príležitosti dostával aj v divadle, k vrcholom jeho zámorskej divadelnej kariéry patrila úloha Jepichodova vo Višňovom sade v réžii Petra Brooka. Hoci sa Tříska do Česka pravidelne vracal, zostal žiť v Los Angeles. K zaujímavým snímkam v jeho českej porevolučnej filmografii patria aj Horem pádem (2004) Jana Hřebejka či Šílení (2005) Jana Švankmajera.

V Česku sa takmer po tridsiatich rokoch vrátil k divadlu úlohou Kráľa Leara, ktorú naštudoval pre Letné shakespearovské slávnosti (2002) v réžii Martina Hubu. „V živote herca, o ktorom sa hovorí, že je herec takzvane shakespearovský, môžu existovať tri zásadné ponuky. Len raz vám niekto môže ponúknuť Romea, len raz Hamleta a len raz Kráľa Leara. Medzitým toho veľa nie je,“ povedal Tříska pre Divadelné noviny.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Igor Hnízdo #Jan Tříska #Karlov most #Kráľ Lear #nehoda #Obecná škola #Radúz a Mahuliena #úmrtie #Vltava #Záhada hlavolamu
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk