Recenzia: Nina je silný a dojemný film o nás všetkých

Nina, hlavná hrdinka rovnomennej snímky (Bibiana Nováková), je dieťa rodičov, ktorí sa vzájomnú nelásku rozhodnú ukončiť rozchodom. Matka (Petra Fornayová) si už našla náhradné bývanie aj nového partnera. Bývalého manžela (Robert Roth) opúšťa, pretože život je príliš krátky na to, aby ho strávila v nešťastí.

03.10.2017 09:00
Nina Foto:
Nina Juraja Lehotského je zatiaľ najlepším slovenským filmom, ktorý tento rok prišiel do našich kín.
debata (1)

Ich rozchod sprevádzajú klasické výčitky, sťahovanie a zabúdanie na pocity Niny, ktorá netúži po ničom inom, len aby sa rodičia opäť milovali a tešili z jej plaveckých úspechov. Na zúfalú snahu upozorniť na svoj smútok dopláca paradoxne najväčšmi ona sama.

Osobný film

Juraj Lehotský upútal už svojím celovečerným debutom, autorským dokumentom Slepé lásky, kde vliezol do čarovnej každodennosti nevidiacich milencov. Aj v hranom debute Zázrak sa podriadil striktnému hyperrealizmu, aby zobrazil drsný príbeh hrdinov z okraja. Režisérov druhý celovečerný hraný film Nina, ktorý vznikol opäť v spolupráci so scenáristom Markom Leščákom, nahliada na súčasné vzťahy a pripomína, že zo záväzkov sa za daných okolností nemožno vytratiť potichu. Intímna rodinná dráma odkrýva dôsledky útekov za napĺňaním vlastných cieľov a pomenúva neschopnosť súčasného človeka akceptovať hranice vlastnej slobody.

Téma disfunkčných vzťahov, ktorá je v umení pomerne často reflektovaná, má pre autorov osobný význam. Príbeh zasadili do súčasného sociologického kontextu a prostredia, ktoré sami dobre poznajú. Nina je tak mimoriadne aktuálny a osobný film, čím presahuje fungujúcu rodinnú drámu o rozvode.

Juraj Lehotský a Marek Leščák portrétujú rozpadajúcu sa mladú rodinu, aby na jej pozadí definovali spoločenský fenomén, súčasné riešenie vzťahových kríz zdanlivo jednoduchým únikom. Rozvod už nie je tabu a svet ponúka milióny príležitostí byť šťastný s niekým iným. Prečo teda zotrvať v disfunkčnom vzťahu? Dieťa však vníma túto situáciu z iného uhla.

Filmári nahliadli do prítmia troch zranených duší bez afektovaného pátosu a vykreslili emocionálne silný obraz vychladnutia vzťahu dvoch ľudí, ktorí zostanú proti svojej vôli navždy zviazaní. Nina je katalyzátorom ich vzájomnej odcudzenosti a práve na jej prežívanie bolestivej životnej situácie sa rozhodli zamerať. Ambivalentní hrdinovia robia chyby z bolesti a aj keď sú omylní, ich smútok sa nás osobne dotýka. S hlavnou hrdinkou plávame od jej úvodného skoku do bazéna až po záverečné titulky.

Film má výborne vybudovanú zápletku, až do posledného momentu drží diváka v smädnom očakávaní. Lehotský sa vzdal drsného hyperrealizmu a neokrôchanej autenticity, čo bolo príznačné pre film Zázrak. Estetiku šedej všednosti zjemňujú v Nine krehké záblesky nehy a zhmotnený detský svet. Dievča čelí zásadnej životnej zmene a paradoxne nemá žiadnu šancu zasiahnuť, nedokáže si vynútiť nápravu. Dospelí zaslepení vlastným sklamaním ako rodičia zlyhávajú. Nina však nie je ťaživá dráma, bolesť striedajú radostné záblesky. Nejde predsa o koniec sveta, len jednej rodiny.

Toto nie je o rozvode

Filmári sa nesústreďujú na priebeh rozvodu, sociálne zázemie. Rodičia si cez dieťa vymieňajú rany, o dieťa sa však nebijú. Odhaľujú, ako môže vyústiť nová, nezvládnutá situácia, keď zainteresovaným chýba nadhľad a nie sú schopní sebareflexie. Pripomína, že od tých, ktorí sa zapísali do našej histórie, sa nedá utiecť z minúty na minútu. Rozhodnutie opustiť prináša neznesiteľnú ťažkosť bytia všetkým zainteresovaným. Film pripomína ľahkovážnosť, ktorá definuje moderné vzťahy, čo z neho robí mimoriadne úderné zrkadlo. Grimasy, ktoré v ňom na seba sami strúhame, sú desivé, nie však beznádejné, bolesť zo straty si však všetci musia vypiť do dna.

Rodičia Niny robia chyby a tie sa logicky odrážajú na konaní dcéry, jej záverečný skrat je nevyhnutný. Vyústením konfliktu a partnerských nezhôd je zmiznutie dieťaťa, pomerne častý motív, pracujú s ním česká miniséria Pustina aj Andrej Zvjagincev vo svojom poslednom filme Bez lásky. V oboch figuruje dieťa ako nezmazateľná stopa spoločnej minulosti partnerov. Aj keď Zvjagincev vykresľuje rozvádzajúcich sa manželov expresívne, ako výsostne negatívne postavy, čo im osud fatálne zráta, Ninu jej rodičia milujú, no zaslepení egoizmom ignorujú jej potreby. Autori ich neochotu povzniesť sa nad situáciu zdôrazňujú a gradujú a obdobne scenáristicky vyriešená „ostrá facka“ je adekvátna a v kontexte príbehu nevyhnutná.

Nina je najlepší film, aký u nás za posledné obdobie vznikol, funguje vo všetkých zložkách, počnúc scenárom, končiac zvolenou estetikou, hereckými výkonmi a hudbou. Je atmosférický, napínavý, emocionálne silný a prekonáva aj umelecky vyvážené slovenské drámy Eva Nová a Piata loď. V kontexte svetovej kinematografie je však Nina len zrnkom v mori, odráža konkrétnu drámu jednotlivca, chýba jej moment mrazivého precitnutia nad svetom, ktoré prinášajú tematicky príbuzné filmy ako rodinná dráma Happy End Michaela Hanekeho či spomínaná ruská dráma Bez lásky.

Hodnotenie Pravdy

4 hviezdičky z 5

  • Nina / Slovensko, Česko 2017 / réžia: Juraj Lehotský / scenár: Juraj Lehotský, Marek Leščák / hrajú: Bibiana Nováková, Robert Roth, Petra Fornayová a ďalší / premiéra: 21. septembra

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #recenzia #Juraj Lehotský #Robert Roth #Nina #Bibiana Nováková