Blade Runner 2049: Absolútny Denis Villeneuve

07.10.2017 09:00
Blade Runner 2049
Na novinku Denisa Villeneuva Blade Runner 2049 nečakali len režisérovi fanúšikovia. Zvedavosť vzbudzuje najmä preto, lebo je pokračovaním kultovej klasiky. Autor:

Vo filmovom vesmíre dystopickej sci-fi noirovky Blade Runner 2049, ktorá sa odohráva 30 rokov po udalostiach kultovej klasiky Blade Runner (1982), priekopníka žánru Ridleyho Scotta, nie je miesto pre ľudské duše. Krv a príroda sú mŕtve veličiny, svet je vyprahnutou púšťou, kde sa zázraky už dávno nedejú. Stále je však dostatočne veľký na to, aby skrýval neodhalené tajomstvá.

Denis Villeneuve už vlani „vytrel zrak“ prvoplánovým futuristickým dobrodružstvám snímkou Prvý kontakt, kde eliminoval akčné scény a vyzdvihol úvahovú rovinu rozprávania. Tento koncept uplatňuje aj pri snímke Blade Runner 2049 a ako autor sa ním posúva na ďalší level.

Prirodzená syntéza vízií

Dôstojník losangelskej polície, replikant K (Ryan Gosling) je svedkom odhalenia, ktoré by mohlo prevrátiť naruby apatiu sveta zmiereného s tým, že ľudská rasa v pôvodnej forme zaniká. Vládou ututlaný „nález“ u neho prebudí túžbu po pravde. Jeho blúdenie vo všeobecnej nepamäti odštartuje pátranie po ľudskom dieťati. Odhaľuje temnotu minulosti a skladá a rozbíja mozaiku vlastnej identity.

Kráľ literárneho sci-fi, autor literárnej predlohy Philip K. Dick bol úvahový, snažil sa predpokladať sociologické a filozofické smerovanie ľudstva a postavenie človeka v štruktúrach budúceho sveta. Blade Runner 2049 zobrazuje jednotlivca uzamknutého v masových pravidlách, zbaveného slobody a nároku vedieť.

Ľudstvo je poznačené vymieraním, ufúľaný pretechnizovaný svet ovládajú „tvorcovia“ a diktátori. Najväčšou nástrahou a nešťastím je precitnúť v realite, podľahnúť ilúziám a planej viere v „zázrak“. Uveriť v slnko, ktoré v kamennom Los Angeles desaťročia nik nevidel. Svet vykoľajený z klasických štruktúr je skôr utopistickým obrazom našej súčasnosti ako hrozbou blízkej budúcnosti. Denis Villeneuve je jeden z mála filmárov, u ktorého dochádza k dokonalej fúzii mainstreamového a klubového kina. Blade Runner 2049 nenapodobňuje poetiku kultového sci-fi z roku 1982, spontánne na ňu nadväzuje. Ridley Scott je autorom námetu, pokračovanie produkoval a od začiatku trval na tom, aby snímku režíroval práve Villeneuve.

Rodený Kanaďan zarytých fanúšikov klasiky, ani tých svojich, nesklame, s pôvodným filmom komunikuje citlivo. Villeneuva – osobitého autora, ktorý rozhodne nie je zákazkovým hollywoodskym režisérom, téma osobne zaujíma. Na pozadí fantasy žánru špekuluje nad metafyzikou a romanticky pripomína pravé hodnoty, rovnako ako v mimozemskom sci-fi Prvý kontakt.

Do kina na Villeneuva

Vizuálna virtuozita a hudba Benjamina Wallfischa a Hansa Zimmera sú dôvody, prečo je nevyhnutné vidieť tento film na čo najširšom plátne a čo možno najhlasnejšie. Zimmerova tvorba potemnela, uzemnila sa v mrazivom ambiente, atmosférou miestami pripomína soundtrack snímky Dunkirk, ktorý komponoval do vojnovej drámy Christophera Nollana v rovnakom období.

Hudba a symptomatické dunenie podporujú vyprahnutú atmosféru. Spolu s perfektne zvolenými lokáciami dokonale podčiarkujú odcudzenie a chlad apokalyptického sveta. Vizuálny štýl a Vangelisov soundtrack pôvodného Blade Runnera sa stali kultovými a bez preháňania to možno predpovedať aj jeho pokračovaniu.

Režisér kultivuje svoj vlastný, na prvý pohľad príznačný vizuálny štýl. Vyžíva sa vo veľkých prázdnych plochách, v hre so zahmleným šerom, monochromatickej farebnosti a divák sa vyžíva spolu s ním. „Futuristické lokácie“ našli filmári v Budapešti, kde sa väčšina scén natáčala, v príbehu hrajú rolu monumentálne, opustené postfunkciona­listické stavby z čias minulého režimu.

Film je vizuálne elektrizujúci, mystický, okrem iného čerpá z japonskej komiksovej estetiky a pravdepodobne príde aj na porovnanie s „matrixovou“ sériou. Je fúziou žánrov ako sci-fi, neo-noir, detektívka či triler, rozvíja romantický motív a v neposlednom rade aj rodinnú drámu. K nie je nedôverčivý noirovský samotár, všetky poznatky zveruje virtuálnej partnerke (Ana de Armas), ktorá je jeho dôverníčkou aj láskou.

V popredí je konflikt identity, úvahy o pravosti bytia, hľadanie stability v roztrieštenom bludisku. Miestami je príkro pseudofilozofický, Villeneuve však túto hranicu pomerne šikovne stráži. Aj keď divák bude miestami dezorientovaný, príbeh je vo svojej podstate veľmi jednoduchý a zrozumiteľný.

Melancholickej mizérii nechýba nadhľad, film má množstvo vtipných momentov. Scenáristi za žiadnych okolností nestavili „na prvú“, nápadito prekvapujú, no dramatický ťah sa miestami zasekáva, má rozvláčne tempo. Narácia je založená na pátraní, postupnom odhaľovaní a opätovnom topení dezorientovaných hrdinov v pseudopravde a záhadnom zdaní.

Hrdina náhodne strieda lokácie a mnoho vecí sa deje tak trochu bez vysvetlenia. Labyrint udalostí v istom bode stratí napätie, no kauzalita aj logika príbehu fungujú. Gradácia je striedma ako mimika Ryana Goslinga. Poloha mĺkveho hrdinu bez minulosti je pre neho esenciálna, sadla mu už vo filme Drive.

Blade Runner 2049 je megakinom a zasýti aj intelektuálnejšieho diváka. Aj keď nejde o prevratné dielo, akým bol pôvodný Blade Runner, pokračovaniu by sa to sotva mohlo podariť, Denis Villeneuve z látky vyťažil maximum a v mnohom sa v kontexte vlastnej doterajšej tvorby prekonal.

Hodnotenie Pravdy

4,5 hviezdičky z 5

  • Blade Runner 2049 / USA, Kanada, Veľká Británia 2017 / réžia: Denis Villeneuve / scenár: Hampton Fancher, Michael Green / hrajú: Ryan Gosling, Harrison Ford, Robin Wright, Sylvia Hoeks, Jared Leto a ďalší / premiéra: 5. októbra

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Ryan Gosling #Denis Villeneuve #Blade Runner 2049 #Blade Runner
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk