Alexandra Borbély: Filmové herectvo som vyštudovala až v praxi

, 15.10.2017 09:00
Alexandra Borbély
Herečka Alexandra Borbély. Autor: ,

Zasnívanou romancou z bitúnku O tele a duši sa režisérka a scenáristka Ildikó Enyedi vrátila k celovečernému filmu po takmer dvadsaťročnej pauze a hneď získala Zlatého medveďa pre najlepší film na Berlinale.

Hlavnú úlohu vo filme, ktorý je maďarským nominantom na cudzojazyčného Oscara a premieta sa už aj v našich kinách, stvárnila Slovenka Alexandra Borbély.

Ako sa začínajúca herečka dostane k hlavnej úlohe vo filme jednej z najuznávanejších maďarských režisérok?

Zoznámili sme sa na univerzite, kde ma počas jedného kurzu učila. Neskôr mi napísala na Facebooku, či by som nemala záujem o rolu psychologičky v jej novom filme, čo ma veľmi potešilo, pretože som jej tvorbu poznala. Medzi posledným filmom a O tele a duši osemnásť rokov nepracovala, no pred tromi rokmi režírovala seriál Terapia pre maďarské HBO a tým sa k filmovaniu vrátila.

Prečo mala takú dlhú pauzu?

Veľmi by chcela adaptovať maďarskú knihu Príbeh mojej ženy, čo sprevádzajú rôzne problémy. Scenár k filmu O tele a duši napísala popri tom, veľmi rýchlo, za štyri týždne.

Vo filme ste mali stvárniť vedľajšiu postavu. Čo sa stalo, že vám Enyedi napokon zverila hlavnú úlohu?

Prišla som na kasting, kde som dostala úlohu psychologičky, a Ildikó ma poprosila, aby som jej pomohla nájsť herečku na hlavnú postavu Márie. Chodila som s ňou na kastingy, kde sme skúšali scénu, v ktorej vystupuje psychologička a Mária, a všetky herečky so mnou konzultovala. Raz ma zavolala na kávu a ja som sa v prvom momente zľakla, že mi chce rolu vziať, no vysvitlo, že by ma rada pozvala na kasting hlavnej postavy. Jej nápad ma veľmi potešil. Triedny profesor na univerzite Gábor Máté nám totiž vždy prízvukoval, že do filmu nás obsadia len na roly, ktoré zodpovedajú našej typológii, tomu, ako pôsobíme navonok, a iné nedostaneme. Podľa neho to tu nie je ako v Amerike.

Maďarsko síce nie je Amerika, no herec predsa nereprezentuje len určitý archetyp, či áno?

Môj profesor je riaditeľom divadla, asi aj preto je k filmu skeptický. Nehovoril iba o Maďarsku, hodnotil globálne Európu. V Amerike sa totiž filmy točia celkom ináč. Scenáristi vymýšľajú hercom úlohy priamo na telo, neobsadzujú ich len do roly, ktorá súhlasí s ich vyžarovaním na prvý pohľad. Navyše majú trebárs aj rok na to, aby sa na úlohu pripravili. Je pravda, že u nás nedostanete peniaze na to, aby herec kvôli role schudol, nezaplatia mu trénera.

O tele a duši je citlivý film, zároveň má drsný humor. Čím vás poetika Ildikó Enyedi oslovila?

Keď som čítala scenár, veľmi som sa nasmiala a na konci som plakala. Hrdinka povie všetko na rovinu, čo je v dnešnom svete, kde každý klame, ťažké, Mária teda pôsobí až fantasticky. Je trochu detská, no na druhej strane je prísna perfekcionistka. Musela som nájsť balans medzi tým a jej uzavretou ženskosťou. Je panna, zároveň je na lásku veľmi zvedavá. Keď ju pocíti, ide do toho naplno, pozerá pornofilmy, aby zistila, čo to je. Sú tam naozaj bláznivé scény.

Vtipná je dokonca aj scénka, kde sa Mária pokúsi o samovraždu. Ten morbídny kontext je geniálny.

Ešte sa jej do tej samovraždy pokazí aj magnetofón. Vždy, keď sa situácia schyľuje k melanchólii a už-už pôsobí sladko, Ildikó to vtipne stopne.

Enyedi je zaujímavá nielen ako filmárka, má zvláštne vyžarovanie. Akým spôsobom vedie štáb?

V Maďarsku každý vie, kto je Ildikó Enyedi, pracovať s ňou je prestíž a zároveň zvláštna skúsenosť. Je to čarovné, pretože je veľmi pokojná, tichá. Počas natáčania bolo tiež ticho, všetci si rozumeli. Komunikovali sme šeptom a boli sme všetci veľmi pokojní. Ildikó neznesie stres a každý, kto je s ňou, to rešpektuje. Natáčanie bolo ako v rozprávke.

Váš hlavný herecký partner Géza Morcsányi je neherec, vy pôsobíte v divadle, kde pracujete s profesionálmi. Ako sa vám spolupracovalo?

Pred natáčaním som všetko skúšala iba s režisérkou, hľadali sme Máriu, ako vyzerá, čo si oblieka. To všetko prebiehalo bez Gézu. S ním pracovala zvlášť. Neviem, aké inštrukcie dostal, on nevie, aké som dostala ja. Pri ňom musela ísť Ildikó inou cestou, keďže je neherec. Stretli sme sa iba pred kamerou. Nebola to improvizácia, ale scény sme spolu skúšali až tesne pred natáčaním.

Mala Enyedi presnú predstavu o Márii? Aké režijné pokyny ste dostali?

V prvý natáčací deň sme mali scénu, kde Mária nevie zaspať a ide si do kuchyne zohriať nápoj. Ja som prišla na pľac v kostýme a odrazu som nevedela čo a ako. Mala som len tušenie. Zahrala som scénu, načo mi Ildikó povedala: nie takto, trochu inak. Cítila som, že niečo musí byť ,trochu inak‘, ale ešte som nevedela ako, a keď som to tak ,trochu inak‘ urobila, bola spokojná. Od tohto momentu to už išlo. Bol to len akýsi detail, možno zmena v očiach alebo niečo podobné. Ildikó si uvedomila, že ma musí do situácie pustiť bez pokynov, aby som konala podľa vlastných pocitov, myšlienok, a potom to okomentovala. Mala som teda voľnú ruku.

Film O tele a duši zvíťazil na Berlinale, medzinárodné publikum ho prijalo veľmi pozitívne. Ako film vnímajú v Maďarsku?

V Maďarsku vyšli len pozitívne kritiky, čo je veľmi prekvapujúce, pretože aj keď je niečo naše, kritici sú naozaj kritickí, aj pri divadle, aj pri filme. Ten film sa však podľa mňa dotkne každého.

Aké témy rezonujú v súčasnom maďarskom divadle?

Vždy politické. Politika je bohužiaľ všade.

Akú šancu uchytiť sa majú v Maďarsku absolventi filmovej školy?

Máme veľmi dobrý podporný program pre debutantov, volá sa Inkubátor film. Momentálne veľmi pomáha rozširovať rôznorodosť kinematografie, natáča sa veľa filmov. Mladým filmárom teraz štát absolútne pomáha, berie na nich ohľad. Musia sa však vedieť odprezentovať scenárom či pilotom. Sú aj filmári ako Szabolcs Hajdú, ktorý nakrútil perfektný film Rodinné šťastie sám, pretože nedostal peniaze. Natáčal s kameramanmi študentmi, vo svojom byte, hrali tam jeho deti, žena. Teda aj filmy, ktoré neboli podporené štátom, sú výborné a vyhrávajú festivaly. My sme na film O tele a duši dostali peniaze.

Ako vás úspech filmu O tele a duši profesionálne ovplyvnil?

Nikdy predtým som s filmom na festivale nebola. Pred filmom O tele a duši som hrala len v seriáli a tri malé úlohy vo filmoch. Toto bola teda úplne prvá hlavná úloha a o takomto úspechu sa mi ani nesnívalo. Ildikó to neprekvapilo tak ako mňa, už koncom 80. rokov ako veľmi mladá získala cenu na festivale v Cannes. S filmom som sa dostala do krajín a na festivaly, ktoré som nikdy predtým nenavštívila. Teraz idem na filmový festival do Indie, kde ma pozvali do poroty. Samozrejme, som veľmi rada, že s týmto filmom prichádzam aj domov.

Na VŠMU vás neprijali. Prečo?

Bola to moja chyba, dostala som sa do tretieho kola a na záverečnú skúšku som sa nepripravila poriadne. V ten istý rok som robila prijímačky aj do Budapešti, kde som sa chcela dostať viac. Tam som tiež skončila v treťom kole. Vzali ma až ďalší rok. Keď sa mi však ani na jednu zo škôl nepodarilo dostať, zavolal mi riaditeľ Národného divadla v Budapešti Tamás Jordán, ktorý ma videl na prijímačkách, kde bol v porote, a ponúkol mi ročnú prax v jeho divadle. Prijal nás piatich a tam som pochopila, čo je to divadlo a herectvo, aj keď som mala v predstavení jednu – dve vety. Nerozumel, prečo ma na školu neprijali. Ja som však cítila, že to nemala byť moja trieda. Išla som do triedy Gábora Máté, ktorý je teraz riaditeľom Divadla Józsefa Katonu, v ktorom hrám. Keď je herec v ročníku riaditeľa toho-ktorého divadla, má väčšiu šancu, že ho tam angažujú. Všetko to napokon dobre vyšlo.

Vy ste chodili na divadelnú fakultu. Aký priestor venujú na škole filmovému herectvu?

Veľmi veľkým problémom je, že sa filmové herectvo nevyučuje. Počas piatich rokov sme mali filmové herectvo len dva týždne, vtedy k nám prišla Ildikó Enyedi so svojou filmárskou triedou. Nechápem, prečo sa tomu na škole nevenuje viac, je to úplne iné herectvo. Účinkovala som v akčnom seriáli Hacktion, kde bol veľmi dobrý, skúsený maďarský herec, ktorý ma všetko naučil. Povedal mi, čo hráš, veď tu nie si v divadle. Natáčala som pol roka a s jeho radami, čo všetko nemám robiť, som v praxi „vyštudovala“ techniku filmového herectva.

Barbora Bobuľová je tiež slovenská herečka pôsobiaca v zahraničí a podľa nej sa úspech herca meria odmietnutiami. Môže si začínajúca herečka v Maďarsku vyberať? Čím sa riadite vy?

Bolo by veľmi dobre, keby som si mohla vyberať. Stáva sa mi, že aj keď niečo veľmi chcem, na kastingu zneistiem. Pri obsadzovaní do maďarskej verzie seriálu Horná Dolná som sa dostala do posledného kola a nevedela som, či to bude pre mňa naozaj dobré, pretože Maďari nemajú taký zmysel pre humor ako Česi či Slováci, najmä v seriáloch ma neoslovuje. Takmer som dostala rolu krčmárky a obávala som sa, že po filme O tele a duši budem hrať v seriáli, ktorého kvalitu neviem vopred odhadnúť. Vo finálnom kole sme zostali dve, no našťastie, s božou pomocou, som úlohu nedostala. Keď som totiž seriál videla, vydýchla som si, že v ňom nehrám. No maďarská televízia RTL Klub preberá pôvodné nemecké formáty a vďaka tomu sa kvalita seriálov v Maďarsku zvyšuje. Samozrejme, HBO robí skvelé maďarské seriály. S Ildikó som spolupracovala aj na seriáli Terapia, účinkujem v tretej sérii, ktorá bude mať aktuálne premiéru.

Čomu sa venujete momentálne? Črtá sa ďalší film?

V divadle budem mať tri či štyri premiéry, no omnoho viac by som chcela natáčať. Dostala som sa do tretieho kola na kastingu jedného veľkého filmu, no ešte neviem, či som rolu dostala. Ak áno, dúfam, že riaditeľ ma k filmu pustí, aj keď predpokladám, že áno, drží mi palce. Je ako môj druhý otec, keďže rodinu mám na Slovensku. Trieda bola moja rodina a teraz je ňou divadlo.

Alexandra Borbély

Pochádza z Veľkého Cetína pri Nitre. V roku 2012 absolvovala herectvo na budapeštianskej Akadémii umenia pod vedením Gábora Máté, riaditeľa Divadla Józsefa Katonu, kde momentálne pôsobí. Okrem snímky O tele a duši, kde stvárnila hlavnú postavu, účinkovala v komédii Swing (2014), televíznom filme A rajzoló (2013) či komédii Coming out (2013) a vedľajšie postavy stvárnila aj v niekoľkých televíznych seriáloch.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#O tele a duši #Alexandra Borbély
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku