Hneď v úvode pilotného dielu tím policajtov na čele s vyšetrovateľom Gabrielom Markhamom (Richard Dormer) skoncuje so sériovým vrahom, aby sa v ďalších epizódach, na rozhádzanej časovej osi, hrčkali nitky súvisiace s prípadom kyselinového útočníka trpiaceho schizofréniou. A zabili naozaj toho správneho? Na pozadí kriminálnej záhady sa, samozrejme, rozprestierajú milenecké či manželské vzťahy vyšetrovacieho tímu.
Do popredia vystupuje súkromná dráma hlavného hrdinu, ktorý bol v minulosti sám obeťou hľadaného útočníka. Pátranie je tak pre Markhama nevyhnutnou, „špeciálnou záležitosťou“, jeho túžba odhaliť pravdu a vysporiadať sa so svojou traumou hraničí s posadnutosťou. Detektív – obeť je klasický scenáristický trik ako diváka zainteresovať do príbehu, okrem toho tvorcovia lákajú na erotiku a akčné scény v štýle klišé jazdy v protismere na preplnenej diaľnici, čo v mnohých momentoch pôsobí samoúčelne, pseudodramaticky.
Už krátko po štarte pátranie stráca drive, na povrch presvitajú monotónne vzťahové rovnice, milostný trojuholník a silená snaha zahaliť archetypálneho, rozorvaného, morálne správneho, no záletného detektíva osobným tajomstvom. Rellik je však zvládnutý televízny seriál s vyváženou výpravou, dobrým obsadením, presne vypočítaným matematickým vzorcom a nielen na konci zaručene prekvapí.
Atmosféra a napätie však absentujú, čo sa v obdobnom žánri vynára ako zásadný problém. Nezachráni to ani vnútorný konflikt komplikovaného detektíva, ktorý hrá v súkromnom milostnom živote na niekoľko ženských strún, podobne ako detektívi Marty Hart (Woody Harrelson) či Martin Rohde (Kim Bodnia) zo seriálov Temný prípad a pôvodnej škandinávskej „pecky“ Most.
Za prvou sériou Temného prípadu či Mostom, ktoré svojho času rozvírili stojaté vody filmovej detektívky, jedného z najnáročnejších a divácky najatraktívnejších žánrov, však Rellik zaostáva, a to o niekoľko svetelných rokov. Je to priemerná pátračka, síce inteligentná, no divákovi nič zásadné neunikne, ani keď sa rozhodne od sledovania odbehnúť do kuchyne. Pred občasnou nudou ho navyše nezachráni ani pomerne raritný spôsob rozvíjania kriminálnej zápletky, ani prešpekulovaná dramaturgia, ktorú mali spomínané seriály Temný prípad a Most klasickú.
Williamsovci sú zruční rozprávači, nie však vizionári, chýba im odvaha inovovať a Rellik je páčivý produkt. Navyše nehovoria o ničom viac ako o danej konkrétnej situácii hrdinov uzavretých v seriálovom svete. Aj napriek znalosti žánru a kreativite dua podpísaného pod úspešným seriálovým trilerom Nezvestný je tento seriál šálkou kávy, ktorá dávno vychladla. Vonia síce ako pravá žánrovka, no v zásade je sledovanie šiestich epizód, ktoré na poli žánru nič nové neprinášajú, všedným televíznym strácaním času.
