Recenzia: Štvorec - Östlundova konceptuálna hra

"Na vašej webovej stránke som čítala o Výstave/Nevýstave... Asi som to úplne nepochopila," otvorí mladá americká novinárka Anne (Elisabeth Mossová) rozhovor s Christianom (Claes Bang), riaditeľom progresívneho štokholmského Múzea súčasného umenia a žiada ho o vysvetlenie "konceptuálnych teórií".

07.11.2017 15:30
Štvorec Foto:
Štvorec Švéda Rubena Östlunda má päť nominácií na Európske filmové ceny.
debata

Christian, ešte ošľahaný žúrom z predošlej noci, je dobrý marketér, no vysvitne, že v modernom umení je rovnako dezorientovaný ako bežný návštevník jeho galérie.

Švédsky filmár Ruben Östlund (Vyššia moc) vo svojom najnovšom filme Štvorec ironizuje elitárstvo, prešpekulované umelecké zámery aj schopnosť ich intelektuálneho výkladu milovníkom súčasného umenia. Sústreďuje sa na limity reflexie diela, ktoré provokuje často naturálne, výstrednou expresivitou. Filmové scény pritom buduje na podobnom pricípe, ako prebieha umelecká performancia.

Östlund v zdanlivo iniciovaných situáciách dekonštruuje sebakontrolu, skúma podvedomú nadradenosť, povrchnosť a naznačuje absenciu objektívnej ľudskosti. Postavy z vyššej strednej triedy pekne obliekol, obklopil ich súčasným umením a na pozadí ich bežných problémov reflektuje spoločnosť, schopnosť vystúpiť z komformnej zóny, povzniesť sa nad svoj zidealizovaný prah a vojsť na perifériu reálneho sveta.

Iluzívna bublina Christianovho dokonalého sveta začne fučať v momente, keď ho na ulici za bieleho dňa okradnú a zlodej zneužije jeho dôveru. Christian totiž v domnení, že nejde o zlodeja, ale o obeť, spontánne, bez rozmyslu zariskuje. Obdobne skvelo Östlund odhaľuje nuansy charakteru narafičením nepravej lavíny vo svojej predošlej snímke Vyššia moc. Tu sa v kľúčovom momente, na rozdiel od Christiana, otec rodiny nezachová podľa očakávaní.

Christianova viera v slušnosť je momentom oklamania naštrbená, stráca nad svetom kontrolu, čelí osobnej i profesionálnej kríze. Výmenou za manžetové gombíky, peňaženku a mobil získa predsudky a odobrí si právo na pomstu.

Östlund vyzdvihuje pseudodokonalosť umeleckého prostredia, ideu predstieranej rovnosti, odkrýva spoločenskú priepasť medzi sociálnymi skupinami, ich vzájomné vykorisťovanie, latentný rasizmus, šovinizmus či budovanie hraníc – umeleckých i medziľudských. Christian po sérii nešťastných rozhodnutí podlieha výčitkám svedomia, spomenie si na slušnosť, ktorú svet tam vonku paradoxne nedokáže oceniť. On sa k nej však prikláňa, aby očistil predovšetkým sám seba.

Hrdina je predvídateľný, filmár ho nepodrobí takej komplexnej analýze ako Tomasa vo filme Vyššia moc a umelú pachuť majú aj vedľajšie postavy. Skvelý je však motív s novinárkou, ktorá je cudzím elementom infiltrovaným do umeleckej spoločnosti a slúži ako jej katalyzátor. Snobom Östlund zoškrabal pozlátko scénami z tlačovej konferencie, z párty či papalášskej večere. Buržujov vyzlieka so škodoradosťou a zároveň láskavo, podobne ako Sorrentino vo filme Veľká nádhera. V oboch prípadoch sa smotánke lepí na päty trápnosť omnoho viac ako upratovačke v galérii či chyžnej v prepychovom byte.

Vo Vyššej moci Östlund odkryl prirodzené nedokonalosti ľudského ducha, v Štvorci pokračuje vo svojich témach, satiricky odkazuje na plytkosť a predstieraný nadhľad. Hrdinom v kľúčových momentoch vypadáva signál, vypínajú etický kompas. Keď sa na internet dostane virálna reklama na najnovšie dielo galérie – štvorec, v ktorom si majú byť všetci rovní – vysvitne, že umelci v okrajových spoločenských skupinách profitujú hlásajúc pseudohumanizmus. Östlund je však popisný a s obdobnou príkrosťou zobrazuje aj premenu hlavného hrdinu.

Štvorec je myšlienkovo roztrúsený, filmár doň vtesnal viacero potenciálne silných tém, no slúžia len na doilustrovanie parodovaného javu. Výsledkom je film expresívne silnou performanciou s niekoľkými perfektne vygradovanými a nepredvídateľnými situáciami, počnúc úvodnou lúpežou, končiac vystúpením konceptuálenho umelca na snobskej večeri. Östlund je nielen skvelý rozprávač, ale aj estét a Štvorec rozhodne treba vidieť v kine. Aj napriek výhradám ide o vtipnú a inteligentnú satiru. Ruben Östlund odhalil neznesiteľnú plytkosť bytia, no v tomto prípade sa tam jeho dosah aj končí.

  • HODNOTENIE Pravdy
  • 3 a pol hviezdičky z 5

Štvorec / Švédsko, Dánsko, Nemecko, Francúzsko 2017 / scenár a réžia: Ruben Östlund / hrajú: Claes Bang, Elisabeth Mossová, Dominic West, Christopher Læssø, John Nordling a ďalší / premiéra: 12. októbra

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #recenzia #Štvorec