Režisér filmu Vít Klusák vidí od začiatku v Daliborovi rozporuplného človeka, a to ho na ňom podľa vlastných slov práve zaujalo. "Ja som veľmi skoro rozpoznal, že Dalibor je veľmi ambivalentná, krehká, jemná postava, v ktorej sa snúbi ako to odporné sympatizovanie s Hitlerom, tak aj potreba zapisovať si svoje sny, kresliť, písať zvláštne poviedky. Niektoré jeho filmy sú dokonca až surrealistické. Zaujalo ma, že to bol chlapec z lakovne, ktorý mal silnú potrebu svet vôkol seba umelecky reflektovať, aj keď insitne a amatérsky. Preto som sa oňho ďalej zaujímal a snažil som sa preniknúť do jeho sveta,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA Klusák, ktorý sa s Daliborom zoznámil vďaka videu na YouTube, ktoré sa na českom internete stalo svojho času hitom.
"Jedného dňa som narazil na video, kde sa Dalibor hrá s vystreľovacím obuškom, ktorý si v ten deň kúpil v nejakom army shope. Ten obušok mu vôbec nešiel vystreliť a potom ani zložiť. Bolo to komické. V prvej chvíli som si myslel, že to je nejaká dokonalá premyslená paródia na neonacistov. Keď som však klikol na nickname, pod ktorým bolo video na YouTube nahraté, vyskočil na mňa kanál, kde bolo takýchto podobných videí tristo. Cez ne som prenikol do Daliborovho sveta. V jednom tancoval valčík s kolegom v práci, v ďalších podrezával maminke hlavu kuchynským nožom a polieval ju kečupom či kŕmil utečencov vianočnými koláčmi a kričal na nich ‚Zadrhnite sa hajzli!‘. Postupne sa mi odkryl mikrosvet jeho detskej izby a jeho spolužitia s mamou. No a po nejakom čase som ho oslovil, či by so mnou nakrúcal, a on mi odpísal, že sa obáva, že som policajný provokatér a zablokoval si ma. Tak som sa vydal do Prostějova s jeho fotografiou, celý deň som ho hľadal a na konci dňa som s ním konečne hovoril. Prvé, čo mi povedal, bolo, že predsa nemôže o svojich neonacistických názoroch otvorene hovoriť na kameru, že by ho hneď zavreli. Takže sme potom hľadali spôsob, ako o ňom natočiť film tak, aby sa nemusel autocenzúrovať. Myslím, že sa nám to podarilo,“ priblížil režisér.
Nakrúcanie trvalo zhruba dva roky. "Rozhodujúcim okamžikom bolo, keď sa ukázalo, že to nebude iba portrét tohto jedného opusteného chlapca. Jeho maminka sa totiž medzičasom zoznámila na Facebooku so Slovákom Vladimírom, ktorý do ich rodiny vstúpil so slovami, že by z Cigánov najradšej urobil asfalt, na čo Dalibor reagoval známosťou so ženou z vedľajšej ulice, ktorá zas nenávidí Aziatov, pretože sa jej hnusia šikmé oči. Z pohľadu režiséra som tak zrazu videl, že ten film bude oveľa vrstevnatejší a zaujímavejší, ako keby sme točili len film o jednom smutnom chlapcovi,“ poznamenal Klusák.
Hudbu pre film zložil slovenský skladateľ Vladimír Godár. "Keď som pochopil Vítov zámer, tak som sa s tým stotožnil a chcel som tomu filmu pomôcť. Môj prístup bol taký, ako keď človek chodí do práce, aby poľudštil opicu – ja som vlastne poľudšťoval tú opicu,“ zasmial sa známy skladateľ.
Koproducent snímky Peter Kerekes je zvedavý, ako bude film fungovať v regionálnych kinách. "Ja viem, že je to dobrý film, nemám strach, ako ho diváci príjmu, ale som zvedavý, ako bude fungovať v jednotlivých regiónoch. Bol by som zároveň strašne rád, aby ho ľudia videli v kine. To je úplne iný pocit, keď vidíte film na plátne a nie na notebooku,“ dodal.
Snímka v týchto dňoch vychádza aj na DVD. To bude obsahovať bonusové scény, ktoré sa do filmu nedostali a takisto celý soundtrack filmu. V Českej republike tvorcovia dokumentu zároveň plánujú sériu premietaní a diskusií o neonacizme pre stredné školy.
Do blížiacej sa distribučnej premiéry uvedú snímku ešte raz v rámci Medzinárodného filmového festivalu Bratislava vo štvrtok o 18.00 v kine Mladosť.
