Recenzia: Bez lásky ako znepokojivá štúdia hriechu

Snímka Bez lásky ruského režiséra Andreja Zvjaginceva, jedného z najvýraznejších súčasných svetových filmárov, rezonuje už od premiéry na festivale v Cannes, kde získala Cenu poroty. Zvjagincev odkrýva štruktúry zmrazených, krvou vynútených vzťahov a na pozadí civilného príbehu rozvádzajúceho sa mladého páru, ktorému sa stratí dieťa, reflektuje rezervovanosť štátnej moci, byrokraciu a globálnu znecitlivenosť sveta.

16.11.2017 12:00
Be2Can Andrej Zvjagincev Bez lásky Foto:
Bez lásky vyvracia všeobecné tvrdenie o objektívnej láske rodiča k dieťaťu.
debata

Na svojom piatom celovečernom filme, rovnako ako na drámach Leviatan, ocenenej Oscarom za scenár, Jelena a Vyhostenie spolupracoval so scenáristom Olegom Neginom. Zvrátený stav rozbitej rodiny a súčasnej spoločnosti zobrazujú odťažito vecne a ich kritické postrehy sú univerzálne, nevzťahujú sa len na Rusko. Za rodinným príbehom presvitá kritický obraz súčasnej spoločnosti, rovnako ako v Zvjagincevových predošlých filmoch.

Bez lásky vyvracia všeobecné tvrdenie o objektívnej láske rodiča k dieťaťu. Do nezodpovedných, krivdou zaslepených hrdinov ryje nekompromisne hlboko, ich mizéria sa prehlbuje až na kosť. Autori tak dolujú neprívetivý pesimizmus a zadusenú ľudskosť.

Bez lásky je film à la thése, striktná a priznaná scenáristická konštrukcia. Dej je minimalistický, Zvjagincev rozvíja symbolické umŕtvovanie citov na viacerých úrovniach. Úsporný je aj pri využití formálnych prostriedkov – ťažiskový je priestor rámujúci statické postavy a kĺzavá kamera.

Napätie je budované podprahovo, potichu. Popis zdĺhavej, monotónnej pátracej akcie vyvoláva silné očakávanie, nie v to, či sa chlapec nájde, ale aký dosah bude mať tragická udalosť na hrdinov. Náznak zmeny je zavádzajúci a v kontexte autorského konceptu je od začiatku jasné, že antagonistov vyhrotená situácia nepoľudští, ba práve naopak.

Nenávisť manželov je taká intenzívna, až sa stane vyslyšanou modlitbou. Zatiaľ čo rodičia spolu bojujú a zároveň veria na lásku s novými partnermi, osud sa postará o ich posledný problém. Stratí sa im syn, na ktorom sa zlieva ich vzájomná bolesť. Rodičia na okamih precitnú a po chlapcovi začnú z občianskej a rodičovskej povinnosti prirodzene pátrať, no hľadanie je len bezcitným aktom, obávajú sa o vlastné pohodlie, nie o stratu blízkeho človeka. Po nezvestnom dieťati navyše odmietne pátrať polícia, musia teda najať detektíva a zmobilizovať okolie. Susedia a polícia sú voči cudziemu problému rovnako apatickí ako rodičia voči vlastnému dieťaťu.

Postavy sú aj napriek téze presvedčivé. Neprechádzajú premenou, autori ich nepodrobia výraznejšej psychologizácii, predsa sú však plastické. Motivácie sú síce neprijateľné, no rozumieme im. Divákovi je však zabránené stotožniť sa s hrdinami, sú programoví, ich konanie je podriadené autorskej výpovedi.

Zvjagincev je chladný poet, volí pomalé tempo, informácie zamlčuje. Beznádej a prázdnotu podporujú veľké celky, zábery špinavej mestskej zimy zvýrazňujú samotu. Chladné interiéry moderných príbytkov lepšej strednej triedy sú rovnako neprívetivé ako predmestie industriálneho mesta, kde býva matka hlavnej hrdinky.

Postavy majú otvorené možnosti, Zvjagincev im dopraje chvíľkový záblesk nehy, no už v zárodku upozorňuje na sklamanie. Reflektuje sebectvo a neochotu pochopiť, čo v skutočnosti znamená milovať. Láska je podľa neho abstraktná veličina a neláska je nielen dedičná, ale aj nákazlivá choroba.

Bez lásky je znepokojivý, emocionálne silný, do detailov vypointovaný film a treba ho vidieť aj na úkor vlastného komfortu.

Hodnotenie Pravdy

4,5 hviezdičky z 5

  • Bez lásky / Rusko, Francúzsko 2017 / réžia: Andrej Zvjagincev / scenár: Oleg Negin, Andrej Zvjagincev / kamera: Michail Krichman / hrajú: Marjana Spivak, Alexej Rozin, Janina Hope, Matvej Novikov / premiéra: 9. novembra

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #recenzia #Andrej Zvjagincev #Leviatan #Bez lásky