Vo štvrtok sa snímka začne premietať v našich kinách.
Neškodný zadubenec
Klusák rozvíja autentickú čiernu tragikomédiu z českého Prostějova, aby na pozadí všedných dní jednej rodiny odkryl tému neonacizmu a rasovej neznášanlivosti. Dalibor má 36 rokov, no matka, šesťdesiatnička Viera, s ktorou stále zdieľa jeden byt, mu zatiaľ nedovolila dospieť. Dominantou filmu je práve ich vzťah. Ten sa začne meniť, keď sa v ich živote zjaví Vierin nový priateľ Vladimír.
Expresívne epizódy zo zákulisia bežnej českej rodiny vyvolávajú protichodné emócie, Dalibor totiž do veľkej miery prestupuje tieň archetypálneho „nácka“, nie je agresorom v pravom zmysle slova. Do drsnej polohy sa štylizuje a utieka sa k hre. Nepatrí ku konkrétnej zradikalizovanej skupine, nechodí pochodovať, neútočí a vo filme ho ani raz nevidíme hajlovať.
Jedným z motívov filmu je vplyv skresleného výkladu dejín a fašistickej ideológie na človeka, u ktorého absentuje kritický nadhľad a analytické myslenie. Názorovo dezorientovaný Dalibor je obeťou scestných, neodborných „štúdií“, ktoré čerpá hlavne z internetu.
Film je formálne prepracovaný, kameraman Adam Kruliš nachádza v priestore bytu, ktorý dokonale dokresľuje hrdinov, zaujímavé prvky a vynaliezavé kompozície, rovnako dobre funguje hudba Vladimíra Godára. Klusák odpozorované situácie rekonštruuje, protagonisti hrajú samých seba, no darí sa mu udržať ich exhibicionizmus na uzde. Svet podľa Daliborka možno metódou na hrane dokumentu a fikcie a upratanou estetikou prirovnať napríklad k hranému dokumentu Slepé lásky Juraja Lehotského.
Svet podľa Daliborka nie je film o neonacizme, odhaľuje ho ako zhubné preoblečenie, za ktorým sa Dalibor skrýva. Jeho útočiskom nie je skupina podobne vyhranených ľudí. Dalibor si svoju vykorenenosť kompenzuje ako solitér. Je dospelým dieťaťom a tak ho vníma aj okolie. Východiskom príbehu je moment, keď si matka na facebooku nájde priateľa, čo syn prirodzene neakceptuje. Prešpekulovaný Vladimír však naivného Dalibora predstieraným zdieľaním jeho radikálnych názorov oklame, aby mali s Vierou pokoj.
Vít Klusák natrafil na hlavného hrdinu na internete a Daliborove youtube videá sú aj funkčnou súčasťou filmu. Sú naivné a zároveň morbídne. Klusák ho nazýva „nežným“ nacionalistom, čo sa už samo vylučuje a vo filme zdôrazňuje jeho pseudo štylizáciu ako sociálnu masku.
Vraj sa zmenil
Netoleranciou ani zďaleka nie je nakazený iba Dalibor. K šovinizmu sa pri sledovaní televíznych správ o utečeneckej kríze prikláňa celá rodina. Podľa nich môže za všetko zlé, čo sa v súčasnej Európe deje, nemecká kancelárka Merkelová, no s ich názorom na utečencov sa stotožní paradoxne polovica slovenského a českého národa bez ohľadu na to, či im v obývačke visí hákový kríž alebo nie. Klusák tak okrem iného poukazuje na intelektuálnu plytkosť, emocionálnu otupenosť a neochotu spoznať širšie súvislosti.
Hrdina prechádza osobnou zmenou, nájde si priateľku a zbytočne doslovný záverečný dôvetok informuje, že po nakrúcaní sa svojich radikálnych názorov vzdal, uspokojený povýšením v práci a rodinným zázemím.
Hrdinovia majú jednoduchý svetonázor, malé ambície, sústredia sa na primárne prežívanie. Rodičia dezorientovaného Dalibora nekonfrontujú s protinázorom, udržiavajú ho v bubline. Ku konfliktu však dochádza na pracovisku a niekoľkokrát sa mu pokúsi otvoriť oči jeho družka. Konfliktný zlom prichádza až v závere filmu, keď filmári zorganizujú rodine výlet do koncentračného tábora. Daliborova reakcia na pamätníčku holokaustu vyprovokuje Klusáka natoľko, že vstúpi do diania pred kamerou. Nie je to najšťastnejší filmársky krok, no ako humánne gesto funguje.
Svet podľa Daliborka je komplexný portrét. Vít Klusák z látky a svojských protagonistov vyťažil maximum a problematiku navyše odľahčil čiernym humorom.
HODNOTENIE Pravdy
- 4 hviezdičky z 5
- Svet podľa Daliborka / Česká republika, Slovensko 2017 / réžia: Vít Klusák / scenár: Vít Klusák, Marianna Stránská / kamera: Adam Kruliš / premiéra: 23. novembra
